Milujeme kone

História plemena: Orlovského klusáka vyšľachtil knieža Alexej Grigorjevič Orlov Česmenský (1737 - 1808) so svojím zootechnikom V. I. Šiškinom v žrebčíne pri Moskve okolo roku 1780 párením bieleho arabského žrebca Smetanky, získaného od tureckého sultána, s najlepšími dánskymi, holandskými, mekleburgskými a arabskými kobylami. V roku 1788 umiestnil všetky zvieratá do svojho novo založeného žrebčínu Chrenovoje vo voronežskom kraji, kde pokračoval vo vývoji plemena s pomocou svojho správcu V. I. Šiškina. Ukázalo sa, že najlepších výsledkov dosahujú kríženci araba s dánskymi a holandskými kobylami (mali podiel španielskej krvi). Z tejto kombinácie vzišiel zakladajúci žrebec orlovského klusáka, beluš Bars I. Narodil sa v roku 1784 a bol to vnuk Smetanky a syn Polkana I, ktorého matka bola dánska kobyla. Polkan I bol jeden z piatich potomkov Smetanky. Polkan I bol skrížený s veľkou holandskou kobylou s dobrou kostrou a mohutným svalstvom, ktorá mala potrebný uvolnený pohyb a energický klus. Práve tieto vlastnosti Bars I zdedil. Bars I pripúšťal kobyly rôznych plemien, ktoré sám mal v rodokmeni: arabské kobyly, holandské a dánske kobyly, kríženci arabov s meklenburgami. Ďalšou stratégiou bolo použitie príbuzenskej plemenitby, a to na potomkov jeho synov. Prakticky všetky čistokrvné orlovské klusáky sú spriaznené s Barsom I. Systematický tréning a stupňujúca sa snaha o zvýšenie rýchlosti vyústili v Moskve roku 1834 k vytvoreniu skúšok výkonnosti - rýchlosti. Z tohto dôvodu bol orlovský klusák zatlačený americkým klusákom. Preto bol vyšľachtený rýchlejší ruský klusák, výsledok kríženia amerických klusákov s orlovskými. V rokoch 1890 - 1917 bolo do Ruska dovezených 156 žrebcov a 220 kobýl amerického klusáka. Po skončení 1. svetovej vojny došlo k ďalšiemu príbuzenskému kríženiu orlovských klusákov. V 30. rokoch minulého storočia boli opäť použití kríženci amerického klusáka a až v roku 1949 bol ruský klusák uznaný ako plemeno a zo závodísk vytlačil orlovského klusáka, tradičné a ustálené plemeno. Popis: Orlovský klusák je húževnatý a tvarovo dokonalý kôň. Je dostatočne veľký, žrebce v kohútiku merajú asi 162,5 cm, kobyly 155,5 cm. Proporcie orlovského klusáka sú vynikajúce. Malá hlava síce nie je príliš ušľachtilá, ale u niektorých jedincov je pekná. Krk je charakteristicky dlhý, labutí, vysoko nasadený. Kohútik je úmerne vysoký. Chrbát je dlhší, ako býva u klusákov zvykom, ale bedrá sú svalnaté a kríže široké a mohutné. Štandard plemena požaduje dĺžku tela od ramenného kĺbu po výbežok sedacej kosti 163 cm a obvod hrudníka 183 cm. Nohy sú dostatočne silné, kostnaté, dobre stavané a korektné. Niekedy sa prejavujú slabšie šľachy. Toto všetko je dedičstvo po holandských kobylách. Zväčšila sa výška na úkor končatín a výsledkom boli dlhé a slabé holenné kosti. Zadné nohy a kĺby sú silné a schopné vyvíjať mohutný odraz. Chvost je nasadený vysoko na pomerne krátkom chrbte. Počas pohybu ho kôň nesie vysoko. Plemeno má päť základných typov. Jednotlivé typy sú premenlivé, podľa toho, z ktorého žrebčínu kone prichádzajú. Najlepší a najtypickejší sú z Chrenovoja. Ostatní, napríklad kone z Permu na Urale, majú menej ušľachtilý vzhľad, kým typy z Tuly a z Dubrova sú ťažšie a svojou telesnou stavbou sa blížia skôr k ťažným koňom. Užitočné kríženie s inými plemenami prináša širokú paletu zvierat vhodných k najrôznejších účelom, čo je súčasť chovného programu orlovského klusáka. Holandský vplyv: Silný vplyv holandských plemien zavinil nie vždy dokonalý tvar nôh, ktorý je však u moderného orlovského klusáka vcelku prekonaný. Sfarbenie: Beluš, vraník, hnedák, vzácne ryšiak. Výška: Štandardná výška plemena v kohútiku je v priemere 162,5 cm. Základné využitie: Súčasný orlov je zlepšený ako dostihový klusák. Dôraz sa kladie na zodpovedajúcu výšku a elegantnú telesnú stavbu s dobrými končatinami. Tiež je zlepšená výkonnosť. V minulých rokoch sa výrazne zaslúžil o zlepšenie iných plemien. V tejto úlohe sa uplatňoval silný vplyv predovšetkým na ruské plemená. Prispel k vývoju donského a terského koňa, ruského klusáka a niektorých ťažkých plemien. Ťažšie typy orlovských klusákov sa zapriahajú do ruskej trojky. Zapriahnuté sú tri kone vedľa seba. Prostredný kôň klusá, postranné, príslušne vyviazané, musia cválať, aby s ním udržali tempo. Výcvik koní do ruskej trojky je veľmi náročný.