Milujeme kone

Všetko záleží od toho, ako sa na zimu so svojim štvornohým priateľom pripravíte. Nezabudnite, že kôň nie je človek, a tak ani zďaleka nepotrebuje na seba 5 diek (5 svetrov). Dôležitejšie je správne kŕmenie, ustajnenie a až potom deky. Voda nám dokáže v zime narobiť asi najviac problémov. Častokrát aj tam, kde sú napájačky, je nutné sa v zime naťahovať s vedrami plnými vody, pretože zamrzli trubky. Pre kone je voda ale rovnako nutná v zime, ako aj v lete. Akurát v zime je to trochu problematickejšie. S poklesom teploty vonku nemá kôň až takú vysokú potrebu piť, a tak rastie riziko koliky alebo schvátenia kopýt. Zamrznutá alebo kontaminovaná voda, resp. jej nedostatok je hotovou katastrofou. Kôň denne potrebuje 4 - 8 litrov čistej, čerstvej a hlavne nezamrznutej vody. Najproblematickejšie je udržať vyhovujúcu vodu najmä vo výbehoch. Nezabúdajte, že koňovi nesmiete podávať vodu v kovových nádobách, pretože mu môžu za sychravého počasia o nádobu primrznúť pysky, a ďalej si reakciu koňa určite viete predstaviť. Rovno môžete volať veterinára. Najlepšie riešenie predstavujú vyhrievané napájacie systémy s potrubím zabudovaným v zemi na presne určenej hranici (záleží od hĺbky zamŕzania zeme). Nesmie sa nám stať, že príde zima a my nemáme dostatočné zásoby sena. Kone potrebujú seno pre správne fungovanie tráviaceho traktu. Seno dodáva koňom pri trávení viac telesného tepla ako jadro. Najideálnejšie na zimu je dlhé lúčne seno. Kôň pri jeho žuvaní strávi mnoho času a nenudí sa. Navyše má z neho zaručený dostatok energie pre udržanie telesnej teploty (lúčne seno je z tohto pohľadu najvýhrevnejšie) bez toho, aby hrozilo riziko zvýšenia obsahu amoniaku v moči (toto seno má hodnoty amoniaku najnižšie). V zime musia kone dostávať to najukážkovejšie jadro aké existuje. Nikdy by nemalo byť zatuchnuté, plesnivé alebo vlhké, ale v zime to platí dvojnásobne. A práve v zime je najväčší problém udržať jadro v suchu. Ak nie je jadro vhodné, v tom lepšom prípade je koňovi len zle, v horšom to dokonca môže skončiť smrteľnou otravou. Najlepšími a preverenými krmivami sú ovos, jačmeň alebo kukurica bez prachu a zlomkov. Zaručujú dostatok vlákniny a vyžadujú intenzívne žuvanie. Ak chceme kŕmiť mačkaným ovsom, nesmieme zabudnúť na pravidelnú úpravu zubov. Kôň by mal dostať na každých 10 stupňov, ktoré klesnú pod 5-7° C v suchu a 15° C za dažďa 1 - 2 kg sena denne naviac, aby mal dostatok energie pre udržanie váhy. Ak denná kŕmna dávka sena dosiahne až 15 kg, a kôň ďalej stráca na váhe, je potrebné upraviť aj dávky jadra. Denná dávka by však nemala prekročiť 5 kg. V núdzových prípadoch je možné energiu doplniť aj rastlinným olejom. Začíname dávkou 1/4 šálku denne, pri čom ju môžeme neskôr zvýšiť až na 2 šálky za deň. Ďalším dôležitým bodom je ustajnenie. V poslednom čase sa u nás presadzuje zimný odchov. Kone sú ponechané vo výbehu bez akejkoľvek prirodzenej alebo umelej ochrany. Aj napriek tomu, že je to pre kone zdanlivo prirodzené, nie je to najlepšie riešenie. Kôň si totiž aj v prírode vždy našiel nejaké závetrie alebo úkryt. Studený vietor v kombinácii s dažďom je pre kone škodlivý. Ostrý vietor vyháňa z kožucha teplý vzduch, a ak ešte aj prší ... . Ak nemáme vo výbehu prirodzené závetrie alebo iný kryt, na pastvine nám zostane beznádejne skrehnuté zviera, ktoré sa nemá ako zohriať, čo je prvý krok k chorobe. Na druhej strane je ďalší extrém, ktorý je možno ešte škodlivejší ako prvý príklad. Uzatvorená, nevetraná stajňa so starostlivo utesnenými oknami, zapchatými škárami a vodou stekajúcou po stenách. Studený vzduch síce ostane vonku, ale je to ideálne prostredie pre baktérie, vírusy, plesne a prach. Dýchaciemu aparátu koňa takéto prostredie skutočne neprospieva. A ak zapojíme ešte aj zvýšený obsah amoniaku v ovzduší a zvýšenú vlhkosť, môže dôjsť k veľmi silnému podráždeniu dýchacích ciest, ktoré je veľkou záťažou hlavne pre kone dýchavičné a kone, ktoré majú problémy s dýchacím aparátom. Úplne absurdné v našich podmienkach je vykurovanie stajní. Teplomety víria prach a s ním aj všetky nežiaduce prvky, a naviac zvyšovanie teploty výrazne napomáha bujneniu patogénov. Nehovoriac už o zvýšenom riziku požiaru. Skôr ako začneme stajňu zatepľovať, musíme si uvedomiť, že pre kone je najpríjemnejšie teplotné rozmedzie od -10° C do +10° C. Ideálny je výbeh s prirodzenou ochranou stále zelených stromov. V prípade opadavých stromov je možné v zime ochranu pred zlým počasím zabezpečiť tak, že v korunách sa natiahne hustá "sieť". Najlepšou kombináciou je ale veľký výbeh s voľne prístupnou stajňou s vždy čerstvou podstielkou. Kôň si tak môže sám určovať, kde v daný okamih chce byť. Dýcha čerstvý vzduch vo dne aj v noci a je chránený pred zlým počasím. Ak potrebujeme ošetriť zľadovatený výbeh, rozhodíme po ňom zmes jedného dielu pilín a jedného dielu soli. Soľ rozruší ľad a piliny po jeho znovuzamrznutí zdrsnia povrch. Nie každý má však možnosť takéhoto riešenia. Je však nutné dbať na vzdušnosť stajne, v ktorej by mali byť južné okná stále otvorené súčasne s jedným západným alebo severným (samozrejme s výnimkou búrok a víchrice, ktoré sa zvyknú v posledných rokoch preháňať). Ak doprajeme koňovi pár hodín denne na čerstvom vzduchu, zaručíme mu to základné minimum, ktoré potrebuje v zime k spokojnosti. Deky. Nesmú sa používať na mokrú srsť vo výbehu a nesmú byť vlhké. Inak sú pre udržanie tepla úplne dostačujúce. Ak nie je kôň chorý alebo vyholený, nemá význam deky používať. pri každej príležitosti, ale len vtedy, ak sa vyslovene trasie od zimy. Rozhodne je nesprávne koňa zadekovať ráno a nechať ho tak celý deň. Keď vyjde slnko, kôň sa pod dekou začne potiť, a keď slnko zájde, zostane mu zima, pretože ho bude pot chladiť. Najlepšou ochranou koňa v zime je jeho srsť, samozrejme s výnimkou tých najhorších výkyvov počasia. Opatrnosť je nutná pri koňoch, ktoré počas zimy pracujú pod sedlom. Tu je treba uvážene kombinovať použitie diek a prirodzeného chladnutia koňa. A na záver ešte niečo k podkovám. O nich sa poraďte najlepšie s kováčom, ale pokiaľ kôň nemá zdravotné problémy, je najlepšie ho v zime nechať bez podkov. Znížime tak riziko šmýkania sa a pádov. Kopytá čistíme niekoľkokrát denne, aby sme odstránili sneh a ľad. Nášľapy zhoršujú pohyblivosť a môžu spôsobiť otlaky kopýt.