Milujeme kone

Pri predvádzaní trailovej úlohy má dvojica (jazdec a kôň) možnosť ukázať do akej miery vedia spolupracovať. Jazdec predvádza ako je schopný ovládať svojho koňa a kôň ako je schopný svojho jazdca počúvať. Na prvý pohľad vyzerá trail veľmi jednoducho. Ale čím jednoduchšie vyzerá, tým si jazdci viac hovoria, že to hravo zvládnu, ale len dovtedy, kým nezačnú poriadne trénovať a tejto disciplíne aj rozumieť. Prejsť trailovú úlohu nie je problém, ale prejsť ju korektne, to je už niečo iné, a aj ten najjednoduchšie vyzerajúci trail nemusí jazdec prejsť správne. Trail je o poslušnosti koňa, ktorý s jazdcom na chrbte musí prekonávať rôzne prekážky a predvádzať cviky, ktoré sú súčasťou trailovej úlohy. Rovnako sú dôležité schopnosti jazdca. Pôvodné trailové prekážky vychádzali z klasických činností a úkonov, s ktorými sa rančer stretával pri práci na ranči (napr. otváranie ohrady pri vstupe k dobytku, alebo bránky pri prechode lúkami, či odchode z ranča - to je dnešná klasická bránka, práca na malom priestore a podobne), alebo aj s klasickými prekážkami na vychádzkach. S takýmito "naturálnymi" prekážkami sa už dnes veľmi nestretávame (aj keď pri odchode na vychádzku sa vám tiež určite páči viac, že váš kôň si s bránkou hravo poradí a nemusíte zosadať a nasadať). Ich výroba je prispôsobená súťažným podmienkam. Preto má každá z nich predpísané rozmery, tvar, možnosti rozloženia a podobne. Väčší dôraz sa kladie na to, aby kôň nielen prekonal prekážku, ale aby ju prekonal korektne, teda tak, ako to vyžadujú pravidlá, a aby tiež zreteľne a ochotne nasledoval pokyny jazdca. Na súťažiach by sme sa už nemali stretávať ani s najmenším omeškaním alebo odporom koňa, alebo dokonca s nervozitou či odmietaním poslušnosti. Všetci, samozrejme, vieme, že od koňa, ktorý je na pretekoch prvýkrát až takýto dokonalý výkon čakať nemôžeme. Prejdenie celej trailovej úlohy by malo byť v uvoľnenom tempe, pričom kôň ide stále dopredu bez akýchkoľvek zbytočných zdržaní a zaváhaní. Hodnotenie trailu spočíva v hodnotení celkového predvedenia koňa so zvláštnym dôrazom na správanie sa koňa a ochotu nasledovať jazdcove pokyny. Najmä je hodnotené to, ako kôň pristupuje k jednotlivým prekážkam. Ideálne je, keď jazdec čo najmenej zasahuje do práce koňa, vyslovene ho len usmerňuje v poradí prekážok, zadá mu pokyn ísť na prekážku (záleží vždy od danej prekážky) a korekcia priamo na prekážke je už len veľmi, veľmi jemná. Jazdec pri predvádzaní úlohy musí sedieť uvoľnene a pohodlne, s dodržaním sedu. V tejto disciplíne sa musíte určite sústrediť, aj keď máte veľmi dobrého koňa. Na súťaži aj ten najlepší kôň pravdepodobne nepredvedie to maximum, čo vám ukáže doma. Spôsobuje to stres, či už jeho alebo ten, ktorý na neho prenášate vy, ale aj nové prostredie, ktoré si niektoré kone vždy musia najprv obzrieť, prítomnosť ďalších koní a podobne. Preto by sme sa doma mali snažiť trénovať čo najprecíznejšie, pretože po takomto tréningu kôň možno urobí pár drobných chýb, ale umiestnenie je ešte stále reálne. TRAILOVÝ KÔŇ Všetky westernové kone, na akúkoľvek disciplínu, by mali mať dobrú povahu. Prijazdenosť je veľmi dôležitá, ale povaha je základom všetkého. Kôň má pracovať uvoľnene, bez prehnaných reakcií na pokyny jazdca a okolie. Musí jazdcovi dôverovať, dvojica je sama uprostred kolbišťa, všetky ostatné kone sú mimo neho. Dôvera koňa musí byť taká veľká, že kone mimo ohrady nie sú pre jazdca a koňa problémom, kôň sa nebude snažiť k nim dostať. Toto sa vyžaduje vo viacerých westernových disciplínach. Ďalej, kôň musí ochotne s jazdcom spolupracovať. Čiže prijazdenosť nie je vždy na prvom mieste, pretože aj najlepšie prijazdený kôň môže z arény ujsť za svojimi kamarátmi pokiaľ nemá pokojnú povahu a nedôveruje svojmu jazdcovi. Menšie kone sa predvádzajú lepšie ako veľké kone, pretože prekážky sú navrhnuté pre štandardnú veľkosť koňa, takže menší kôň môže úlohu ľahšie prejsť. Rozmery prekážok je možné na základe pravidiel upravovať, nie však pre každého koňa zvlášť, ale pre danú triedu, v ktorej sa súťaží. Čiže pre začiatočníkov sú rozmery prekážok väčšie ako pre profesionálov. Všetko záleží od typu preteku a stupňa náročnosti. V prípade rozdelenia podľa poradia je najvhodnejší valach, potom kobyla a žrebec je až posledný. Toho by mal predvádzať len tréner alebo skúsený jazdec. Pravidlá nedovoľujú, aby na žrebcovi pretekal jazdec do 18 rokov. Výber plemena pri tejto disciplíne nehrá až takú významnú úlohu. Dobré kone sú aj arabi, teplokrvníci, kríženci. Dnes sú preferované tzv. westernové plemená Quarter Horse, Paint Horse, Appaloosa. TRAILOVÉ ÚLOHY Pri prekonávaní trailových úloh sa najviac osvedčili kone, ktoré pracujú čisto na prekážkach, majú štýl a iniciatívu. Pozor však na kone alebo jazdcov, ktorí preháňajú splnenie požiadaviek v danej úlohe (napríklad cez kavalety by kôň mal plynulo prejsť a nedvíhať nohy viac ako je nutné, pri cvale cez kavaletu platí to isté a kôň by ju nemal vyslovene preskočiť a podobne) a svojim chodom by kôň nemal ovplyvňovať sed jazdca. Ako by mal vyzerať správny trailový sed? Lakte zostávajú pri tele a ruky nad kohútikom koňa. Noha je uvoľnená, zvislo za podbrušníkom koňa, s chodidlami pevne v strmeni, päty mierne dole, nie prehnane pretlačené. Ostrohy by mali slúžiť len ako "dekorácia", ak bol tréning dôkladný, ich použitie by nemalo byť potrebné, maximálne s malým otočením kolieska oproti koňovi. Trailová úloha obsahuje tri povinné prekážky: bránka (otvorenie bránky, prejazd cez ňu a jej zatvorenie) cúvanie (v prekážke, napríklad v tvare L, U, V, Z alebo cez rôzne rozmiestnené kužele) prejazd cez minimálne štyri kavalety (rozmiestnené za sebou, v tvare vejára, rôzne kombinácie, vo všetkých troch chodoch) Ďalšie povolené prekážky: mostík slalomové prekážky pre krok a klus (okolo kužeľov alebo tyčí) prenášanie alebo ťahanie bremena ustupovanie (nad kavaletou, medzi nimi, v inak určenom priestore) obrat vo štvorci kombinácia prekážok Medzi jednotlivými prekážkami sa jazdec pohybuje krokom, klusom alebo cvalom, podľa určenia v úlohe. Rovnako ako povolené prekážky sú spísané aj prekážky zakázané. Sú to napríklad pneumatiky, ľudia alebo zvieratá, pohyblivé mostíky, plameň, suchý ľad a podobne. PREDPÍSANÉ PREKÁŽKY Bránka Otvoriť, prejsť a zatvoriť. V úlohe môže byť určené, či máme bránku otvoriť ľavou alebo pravou rukou (alebo je určené z ktorej strany na bránku treba ísť) alebo to môže byť ľubovoľné. Taktiež bránku môžeme prejsť klasickým spôsobom (cez bránku ideme predkom koňa) alebo cúvaním. Spôsob prejdenia bránky cúvaním sa už dnes na pretekoch veľmi nepoužíva, ale určite tak môžete spestriť tréning svojmu miláčikovi. V každom prípade, nezabudnite si prehodiť pred chytením bránky oťaže na správnu stranu. Keď už sa chytíte rukou bránky, nesmiete ju za žiadnych okolností pustiť, až kým nebude zatvorená. Zmena ruky, ktorou bránku držíte bude penalizovaná. Kavalety Prekonávajú sa minimálne 4 kavalety v rade za sebou. Musia byť bezpečné pre koňa aj jazdca. Môžu byť rozmiestnené za sebou, vo vejári, cik-cak a je povolené podľa chodu, ktorým cez ne kone pôjdu (krok, klus, cval) ich zdvihnúť do presne určených rozmerov. Cúvanie Najčastejšie sa používa cúvanie medzi kavaletami alebo kužeľmi. Kavalety môžeme rozložiť do tvarov L, V, U, Z a taktiež môžu byť podľa predpisov zdvihnuté. V prípade kužeľov je rozmiestnenie otázkou fantázie, pretože sa z nich dajú postaviť rôzne tvary, ktoré preveria jazdca aj koňa. Najčastejšie sa používa "slzička" alebo štvorec. TRÉNING Všetky westernové súťaže si vyžadujú ohybného koňa, ktorý ide uvoľnene dopredu (prípadne nabok, dozadu, hlavne v pri tejto disciplíne). Najdôležitejším pre laterálny pohyb a ohybnosť je práve ustupovanie a teda prvým krokom pri výcviku je naučiť koňa uhýbať smerom od holene, ktorou dávate pomôcku. Pri učení ustupovania sa využíva pevná prekážka, najmä stena alebo ohrada jazdiarne. Postavíme ho zadkom ku stene, čím zabránime aby cúval, a dáme pomôcku na ustupovanie. Kôň nemá kam zacúvať a ak by chcel ísť dopredu, zadržíme ho oťažami. Ak pracujete s mladým koňom a nechcete ho ešte veľmi brať do huby, môžete sa k stene otočiť aj čelom (alebo v prípade, že kôň sa nesnaží cúvať, ale skôr ísť dopredu). Pristavenie koňa čelom k stene je hlavne v prípade mladých koní jednoduchšie. Ak chcete ustupovať doprava, pomôckou bude ľavá holeň, a zasa naopak. Kôň niekedy môže zareagovať protitlakom. Ak sa vám ho po dobrom nepodarí presvedčiť, presuňte sa po stene až do rohu, aby jednoducho nemal inú šancu. V prvej časti tréningu, pracuje predovšetkým holeň, s hubou pracujte len v prípade, ak kôň ide proti udidlu alebo hádže hlavou. Učíte koňa niečo nové, takže sa musí absolútne sústrediť na holeň. Hlava je v tomto prípade až druhoradá. Ako prvú pomôcku použijete stály tlak. Ak kôň neustúpi, tlak zvyšujeme, a keď kôň ani na toto neodpovedá ustúpením, môžete ho holeňou rytmicky poklepkávať, nie však kopať. Ak kôň ani teraz neustúpi, použite ostrohu. S ostrohami narábajte opatrne, žiadne kopanie, len otočenie kolieska, prípadne priamy tlak. Inak môžete narobiť viac škody ako osohu. Koňovi by ale malo už byť jasné, že je jednoduchšie vyhovieť tlaku holene, ako čakať na korekciu ostrohou. Až keď kôň jasne pochopí, čo znamená ustúpiť od holene, budeme od neho žiadať, aby sa pohyboval rovno celým telom, ale ešte nebude záležať na tom, či ide prvý predok alebo zadok koňa. Od koňa najprv žiadajte len jeden krok. Nikdy neskúšajte obe strany ihneď, koňa iba popletiete. Začnite najprv stranou, na ktorej sa mu lepšie pracuje. Až keď si na túto stranu bude 100% istý, začnite pracovať na druhú stranu. Až keď cvik na túto stranu pochopí, začnite s druhou stranou. Zo začiatku nevyžadujte veľa a nerobte ten istý cvik dlho. Ak chcete aby kôň robil tento cvik "samostatne", nesmiete mu ho hneď na začiatku sprotiviť. Takže nabudúce skúsite už dva, tri kroky a postupne budete pridávať. Ustupovanie dolaďujte na obe strany rovnomerne, aby nenastala situácia, že na jednu stranu kôň pôjde lepšie ako na druhú. Keď už vie kôň ustupovať, môžeme pokračovať s ďalšou výučbou. Kôň už vie uhnúť pred holeňou, tak môžeme pokračovať obratom okolo predku. Vpredu si koňa pridržíme (znova, ak máte mladého koňa citlivého na hubu, tak sa postavte pred stenu, kým sa totiž dostanete k minimálne pol obratu, kôň už bude vedieť, že má stáť na mieste) a holeňou, ktorá je kúsoček viac vzadu ako v predošlom prípade, koňa potlačíme. Rovnako postupujeme aj pri ďalšom cviku, ktorým je obrat okolo zadku. Holene riadia zadok a ruky ramená koňa. Pri trailových úlohách musíte byť schopný ovládať zadok a predok nezávisle na sebe. Ďalším dôležitým pre prácu na prekážkach je cúvanie. Koňa vpredu pridržíme, aby nevykročil a pobádame ho holeňami. Trošku odlišný je sed pre cúvanie, kedy viac zaťažíme ťažisko koňa, jemne sa oprieme do strmeňov, aby sa postupne kôň naučil cúvať bez držania v hube. Pri prvých pokusoch o cúvanie mu môžeme pomôcť zadržaním v hube a jemným (hlavne pomalým a plynulým aj pri ťahaní aj pri púšťaní) ťahom. Kôň sa podvolí tlaku v hube a cúvne. Znova najprv vyžadujeme jeden, dva kroky a postupne s každým tréningom chceme viac. Skôr ako prejdeme na prekážky, kôň by mal na povel vedieť zacúvať na rovnej čiare a taktiež aj na kruhu. PREKÁŽKY Zvládli sme základné veci ako ustupovanie a cúvanie a začíname koňa zoznamovať s prekážkami. Cúvanie. Kôň bez problémov zacúva a teraz je čas preveriť vašu súhru pri cúvaní. Pre začiatok sú ideálne barely, pretože jasne ohraničujú priestor, v ktorom sa má kôň pohybovať a ak aj do niektorého barelu ťukne, nemusíte sa zaoberať naprávaním prekážok, pretože je malá pravdepodobnosť, že ho zhodí. Cúvajte pekne pomaly po krôčikoch, aby sa kôň naučil cúvať plynulo a čakať na vaše pomôcky. Keď zvládnete cúvanie okolo barelov, postavte si z kavaliet L. Kavalety ležia na zemi a neposkytujú už koňovi až takú oporu pri práci v nich, pretože ich môže kedykoľvek prekročiť. Za šliapnutie na kavaletu, ťuknutie do nej, alebo jej prekročenie sa strhávajú body. Koňa učte cúvať v prekážke pomaly. Krok po krôčiku sa posúvajte a dbajte na to, aby precízne reagoval na každú vašu pomôcku. V rohu si rovnako dajte pozor pri otáčaní koňa do správneho smeru. Znova po jednom kroku. Nesnažte sa prejsť prekážku na jedenkrát. Pokiaľ sa to tak kôň naučí, bude síce pracovať na tejto prekážke samostatne, ale pri tempe rýchlejšom ako by malo byť a nedostatočných reakciách na pomôcky veľmi ľahko spravíte chybu a dostanete sa mimo kavaliet. Vaše L sa síce kôň naučí cúvať perfektne, ale pokiaľ bude príliš predvídať a nečakať na vaše povely, na pretekoch sa veľmi rýchlo ocitnete mimo L, pretože môže mať úplne iné rozmery, ako to vami postavené na tréningu. Pravidlá určujú šírku prekážky a aj tá má svoje minimum a maximum. Ak kôň pri tréningu šliapne na kavaletu, ťukne do nej alebo ich úplne rozhodí, netrestajte ho. Už zvuk kavaliet alebo jeho nohy, ktoré sa "zamotali" medzi kavalety, sú pre neho stresujúce. Upokojte ho, napravte jeho postoj a pokiaľ je to možné, pokračujte. Nezosadajte hneď z koňa kvôli naprávaniu kavaliet. Ak sa nedá pokračovať, takisto postavte koňa do správnej polohy, upokojte ho a až potom kavalety naprávajte. Pokiaľ problémy s prekážkou pretrvávajú, treba sa vrátiť o krok späť. Znova si zopakujte ustupovanie a obraty, cúvanie mimo prekážok a na bareloch. Keď sme zvládli túto prekážku, môžeme sa vrátiť k cúvaniu okolo barelov, ale tentoraz v podobe kužeľov, pretože ani tie neposkytujú koňovi veľkú oporu ako barely. Ak zvládne kôň zacúvať aj okolo troch kužeľov, mali by ste spolu zvládnuť akékoľvek cúvanie. Pre spestrenie tréningu a lepšiu prípravu na preteky môžete na tréningoch používať aj cúvanie v U, V, Z alebo cúvanie okolo rôzne rozmiestnených kužeľov. Ďalšie čo potrebujete zvládnuť je ustupovanie nad prekážkou alebo v prekážke. Pri tomto cviku učíme koňa zostať medzi oťažami a holeňami. Prekážok na ustupovanie je mnoho. Okrem priameho ustupovania zahŕňajú aj mierne obraty, pohyb dopredu či dozadu. Preto je dôležité vedieť koňa dobre ovládať na oťažiach a holeniach zároveň, ale aj nezávisle. Pokiaľ kôň ustupuje ochotne a udržiava rovnú čiaru, nemali by sme na takýchto prekážkach mať veľký problém. Pokiaľ si nebude vedieť udržať rovnú líniu pri ustupovaní nad kavaletou, alebo dokonca medzi dvoma kavaletami, mali by sme sa zasa vrátiť na začiatok, k ustupovaniu vo voľnosti bez prekážok. Prejazd cez kavalety Prejazd cez kavalety je pre kone veľmi dobrým cvičením na koncentráciu. Kôň musí vždy vkročiť doprostred kavaliet v správnom nohoslede (nie došľap dvoma nohami medzi tie isté kavalety súčasne). Preto je dôležité rozmiestnenie kavaliet. Dodržiavajte vždy predpísané rozmery. Kôň už kavalety pozná z predošlých cvikov a vie, že na ne nemá šliapať. Kavalety si pripravte tak, aby boli po ruke, nie je na zahodenie ani pomocník, aby ste sa nemuseli rozptyľovať s ich rozkladaním. Najprv prejdite cez jednu kavaletu, a to vždy kolmo cez ňu. Dali ste koňovi jasný pokyn kadiaľ má ísť a ako to celé má vyzerať. Postupne pridajte druhú, tretiu a štvrtú kavaletu. Netlačte všetko do jedného tréningu, majte v zálohe aj iné veci, ktoré si chcete zopakovať, aby ste kavalety koňovi nesprotivili. Vždy dbajte o nie na to, aby pred kavaletami neuhýbal, šiel priamo kolmo na ne a riadne dvíhal nohy (nie však prehnane, len tak, aby do kavalety neťukol, lebo to všetko sú body dole). Pomáhajte si holeňou. Musí pochopiť, že kavalety nie sú len na to, aby cez ne čo najrýchlejšie prešiel, ale musí cez ne prejsť aj korektne. To znamená pozorne, sústredene v danom tempe bez zaváhania, priamo cez stred všetkých s primeraným dvíhaním nôh. Tresty nie sú veľmi vhodné, pretože kavalety sú rôzne svojou veľkosťou a vzhľadom. Môžu mať rôzne farby, ktoré sa koňovi nemusia vždy páčiť. Každú chybu sa mu snažte vysvetliť. Ak uhýna, nechajte ho kavalety poriadne oňuchať, ukážte mu, že mu neublížia, prejdite ich s ním na ruke a podobne. Trest by len zvýšil strach z ich prejdenia. Udržujte ľahký kontakt a nechajte koňa aby nimi prešiel. Zistíte, kde je problém a môžete na ňom začať pracovať. Ako pri všetkom, za dobre vykonanú prácu koňa odmeňte pochvalou a krátkym oddychom. Ak splní vaše očakávania, už sa k tejto práci na danom tréningu veľmi nevracajte. Tak si najskôr zapamätá, že ak splní vaše požiadavky, bude mať od práce rýchlo pokoj, dostane pochvalu a bude spokojný. Štyri kavalety sú základom na preteky, ale pokojne časom môžete pridávať aj viac. Teraz sa ich však najskôr musí naučiť prekonať v kroku, kluse aj cvale. Postup je vždy rovnaký. Dajte si pozor na povrch, na ktorom trénujete, pretože tráva a blato je dosť šmykľavé a úraz je ľahko na svete. Znova pre spestrenie tréningu môžete začať kavalety ukladať do rôznych tvarov. Napríklad vejár je obľúbený aj na pretekoch. Ďalej cik-cak, alebo postavte klasický štvorec, či L, ktoré zároveň využijete aj pri ďalšom cvičení. Všetky trailové prekážky sa dajú krásne kombinovať a napríklad na takom L sa dá cúvať, ustupovať, prejsť cez kavalety a keď pridáte ešte dve ďalšie kavalety, máte rovno aj štvorec na obrat, ale o týchto veciach neskôr. Bránka Bránka je povinnou prekážkou na súťažiach. Preto sa jej určite žiadnym spôsobom nevyhnete. Zároveň však patrí k jedným z najťažších, pretože potrebujete množstvo manévrov na jej prejdenie. Bránka je veľmi dobrým testovacím cvičením na to, aby ste si overili, nakoľko kôň reaguje na vaše pomôcky. Dá sa prejsť dvoma spôsobmi. Klasickým a aj najviac používaným - predkom, alebo cúvaním. Prejdime si bránku po krokoch. Vždy sa dá prejsť na obe ruky a väčšinou býva na súťažiach určené, z ktorej strany sa má bránka prechádzať. Prídete k bránke a treba sa k nej postaviť. Musíte to spraviť tak, aby ste ju mohli bez problémov otvoriť a, samozrejme, aby pri nej kôň stál tak, že nebude narážať do žiadnej jej časti. Záleží od typu bránky. Keď už pri nej stojíte, nezabudnite si skontrolovať, či netreba pri chytení oťaží do jednej ruky ich konce aj správne prehodiť. Teraz začínajú tie najzložitejšie manévre, ktoré preveria vašu spoluprácu s koňom. Od okamihu, kedy otvoríte bránku a chytíte ju do ruky, nesmiete ju pustiť, až kým bránku nebudete zatvárať. Takže bránku máte otvorenú a držíte ju v ruke. Ak nemáte drobnučkého koňa, musíte niekoľko krokov zacúvať. S malým koníkom je to len malý pohyb dozadu. Zacúvali ste a tak je nutné pootvoriť bránku, zároveň otočiť predok koňa k tomuto otvoru a vykročiť. Počas tých pár krôčikov stále môžete bránku viac otvárať. Teraz je už otvorená a vy stojíte uprostred nej. Teraz musíte spraviť obrat okolo predku tak, aby ste si vpredu nezbúrali časť bránky, ktorú držíte v ruke, a nevypadla vám ako sa okolo nej otáčate. Kôň sa pri obrate okolo predku dostáva von z bránky a musíte odhadnúť priestor, aby ste jej zvyšnú časť nezbúrali konským zadkom. Už ste sa dostali na druhú stranu a tak stačí len ustúpiť a pritom zatvárať bránku a potom zrovnať koňa aby sa vám dala bez problémov zatvoriť. Z tohoto celého vyplýva, ako sme si už povedali, že kôň musí reagovať aj na tie najjemnejšie pomôcky a s čo najväčšou presnosťou. Potrebujete vedieť cúvať, ustupovať a časť obratov okolo predku a okolo zadku. Štvorec Ďalšou trailovou prekážkou, s ktorou sa môžete pomerne často stretnúť na súťaži je štvorec. Ako som už vyššie spomínala, dá sa využiť na rôzne veci, ale teraz si povieme o otočení v ňom. Štvorec býva väčšinou postavený z kavaliet, a tie dokážu dokonale odhaliť každú chybu, ktorú vo vnútri spravíte. Do štvorca sa vchádza a rovnako aj z neho vychádza obvykle kolmo cez niektorú jeho stenu. Podľa určenia v trailovej úlohe sa vo štvorci robí štvrť, pol, trištvrte alebo celý obrat. Samotné otočenie je už zložitejšie. Klasickým obratom okolo predku alebo okolo zadku by ste veľmi rýchlo skončili mimo štvorca. V tomto prípade sa musí kôň otáčať okolo svojho stredu. Kôň zároveň ustupuje predkom aj zadkom, aby nevyšiel mimo štvorca. Znovu je to v prvom rade na spolupráci a reakciách na pomôcky. Mostík Mostík je akýmsi spôsobom preverenia ochoty koňa a toho, ako vám dôveruje. Väčšina koní sa totiž snaží tejto prekážke vyhnúť, alebo cez neho prejsť čo najrýchlejšie. Obzvlášť v tomto prípade platí, že trestať koňa pri chybách na mostíku je najhoršie, čo môžete urobiť. Je to pre koňa veľmi náročná prekážka, pretože môže mať rôzne farby, ale navyše keď naň kôň šliapne, mostík "zaduní". Začnite tým, že necháte koňa, aby si mostík poriadne obhliadol. Potom mu dajte povel, aby naň vykročil. Ak cúvne, pridržte ho, aby neodišiel od mostíka, ale nenúťte ho ísť naň. Nechajte ho znova chvíľku pri ňom pokojne stáť. Neodchádzajte však od prekážky a znova od neho chcite, aby vyšiel na mostík. Ak naň položí len jednu nohu, netlačte ho ďalej, ale pochváľte ho a odmeňte. Takto krok po kroku cez mostík prejdete. Pre niektoré kone je lepšie, keď ich túto prekážku učíte najprv zo zeme. Za jazdcom skôr prejdú cez mostík. Ako motiváciu môžete použiť aj ovos na mostíku alebo nejakú inú dobrotu. Ak nič nepomáha, skúste nechať ísť mladého koňa po mostíku za starším skúseným koňom. Ak skutočne nič nepomáha, zvážte, či je tento kôň skutočne na trail vhodný. Skúste to s inou disciplínou a možno časom nakoniec prejde aj mostík. Variácie Ak ste zvládli všetky popísané prekážky a kôň na nich bez problémov pracuje, nepotrebuje trailový tréning každý deň. Tak by ste mu len veľmi rýchlo prekážky sprotivili, alebo by ho takáto práca začala nudiť. Prekážky zaraďujte do tréningu jednotlivo, na spestrenie, v rámci rozcvičky alebo za odmenu alebo si určite raz týždenne trailový tréning. Záleží od obdobia, (pred pretekmi alebo mimo sezóny) a od toho, na čo kôň reaguje najlepšie. Ak kôň chodí dobre, nie je dôvod na to, aby ste zvyšovali počet tréningov. Snažte sa striedať prekážky, meniť ich rôznymi variáciami, vymýšľajte nové kombinácie. Na pretekoch sa vám to vyplatí. Mladý kôň si určite vyžaduje viac pozornosti, ale netrápte starého dobrého trailového veterána zbytočnými tréningmi, jednoducho neprepracujte ho. Ak už kôň vie, ako má prekážku prekonať a robí to dobre, mali by sme ho nechať. Jazdite, ale robte niečo iné ako trailové cviky. Sú prvky, ako napríklad pomalé cúvanie a ustupovanie, ktoré sa koňom neznechutia a zároveň zlepšujete vašu spoluprácu. Toto všetko je dôležité najmä pri mladých koňoch. S trailovou prácou pomaly a opatrne, aby sa koňovi nesprotivila hneď na začiatku. Pre tieto kone je práca na prekážkach dôležitá, ale musíte vedieť kedy, akým spôsobom a aj kedy skončiť. Ak prejde kôň prekážku pekne vzhľadom na stupeň tréningu, nechajte ho oddýchnuť a na chvíľu prestaňte. Ak prejde prekážku ešte raz pekne, v ten deň ho už nechajte tak. Začínajúce kone a veteránov nechajte dostatočne odpočívať. V tomto prípade je to veľmi dôležité. Pre trailové kone je veľmi dobré a najmä príjemné, jazdiť von do terénu na vychádzky. Ak môžete byť s koňom len v jazdiarni, tak jazdite, ale nechoďte vždy na prekážky. Pokojne jazdite okolo nich ale nepracujte na nich. Trailové kone majú väčšinou prekážky rady. Dlhšie ostávajú svieže a chcú pracovať. Ak sa tvária presne naopak, a trailové prekážky nepokladajú za skvelú zábavu, tak ich budúcnosť v tejto disciplíne nie je ružová.