Milujeme kone

Kone žijú v stádach. Tento spôsob života im pomohol prežiť milióny rokov. Stádový život je v nich teda hlboko zakorenený. Stádový pud je jedným zo základných inštinktov, pretože samotný kôň by bez stáda nemal v minulosti veľkú šancu na prežitie. Aj napriek tomu, že domestikované kone žijú úplne inak, ako ich predkovia, tento inštinkt v nich zostal hlboko zakorenený. Poznáme pudy, ktoré ovplyvňujú fyziologické procesy, a ďalej pudy, ktoré ovplyvňujú psychologické procesy. Stádový pud patrí práve medzi tie, ktoré sú ovplyvnené psychologickými procesmi. A práve preto je niekedy veľmi ťažké stádový pud zvládnuť. Stádový pud komplikuje život nielen nám, chovateľom, ošetrovateľom, jazdcom, trénerom, ale aj samotným koňom. My máme problém s ich zvládnutím a oni sami so sebou, pretože kôň, ktorého ovláda stádový pud, mimo stáda prežíva strach a úzkosť. Kôň v stáde je spokojným a vyrovnaným jedincom. Nezáleží na tom, aké postavenie v rebríčku hierarchie má. Aj na tom najposlednejšom mieste je spokojný, pretože je členom stáda a teda nasleduje vodcu, ktorý rozhoduje o potrave a vode, o smere, ktorým pôjdu a takisto sa stará aj o bezpečnosť. To, ako sa kôň s oddelením od stáda vyrovná, záleží vždy na konkrétnom jedincovi. Záleží na jeho pohlaví, veku, psychologických vlastnostiach, submisívnosti alebo dominantnosti. Prejavov stádového pudu je niekoľko: Neochota pri odvádzaní zo stáda (alebo zo stajne, jednoducho z akejkoľvek skupiny, v ktorej sa práve kôň nachádza). Kôň sa často snaží utiecť späť ku svojim kamarátom. A to sa vám môže stať nielen pri jeho dovádzaní zo stáda, ale aj keď už pracujete na jazdiarni a ozve sa niektorý z jeho priateľov. Ak koňa niekoľkokrát odvediete zo stáda, môže sa vám stať, že najbližšie sa už nebude chcieť nechať chytiť. Preto je dôležité pripraviť pre koňa zaujímavý program (či už to budú dobroty v stajni alebo hra s vami), na ktorý sa bude tešiť a vždy ho naspäť do stáda vrátiť. V prípade, že začínate s oddeľovaním tak, že koňa púšťate samého do výbehu, zväčša býva nervózny. Behá po obvode ohrady, poskakuje, erdží a hlavne snaží sa dostať späť k stádu. Je dôležité, aby ste koňa nenápadne pozorovali, pretože často sa k stádu snažia dostať za každú cenu a môžu si pri tom ublížiť (napríklad roztrhnúť elektrický ohradník a ujsť, preliezať cez brvná ohrady, kde sa kôň môže zaseknúť a podobne). Keď koňa beriete do stajne, jeho nervozita sa prejavuje rovnako ako vo výbehu (na pastvine). Nervózne poskakuje po boxe, erdží, tlačí sa na mreže, snaží sa dostať cez akýkoľvek malý priestor von, či už je to okno, alebo otvorená horná časť dverí. Znova koňa sledujte, aby si neublížil. V tomto prípade si musíte pri manipulácií s ním dávať ešte väčší pozor, pretože nervózny kôň málokedy rešpektuje ošetrovateľa, alebo kohokoľvek, kto sa k nemu snaží vstúpiť. Na pastvine máte oveľa viac priestoru na manipuláciu s ním, ako v malom boxe. S koníkom ste sa dostali už na miesto, kde máte v pláne pracovať. On sa však na prácu nesústredí, vníma len kone okolo, alebo ich hľadá a samozrejme sa k nim snaží dostať. Asi najväčším prejavom je použitie hlasu - erdžanie. Kôň sa tak snaží kontaktovať ostatné kone. Pokiaľ sa mu späť neozývajú, je síce nervózny, ale ak sa mu ozvú, bude sa k nim určite snažiť dostať. Erdžanie je však čisto naučeným spôsobom. Všetky výskumy a štúdie dokazujú, že jedine domestikované kone sa navzájom hľadajú erdžaním (samozrejme okrem žriebät, ktoré hľadajú svoju matku). Voľne žijúce kone na seba nikdy neerdžia. Iba žrebce v určitých situáciách vydávajú zvláštne hrdelné hlasy a samozrejme už spomenuté žriebätá. Voľne žijúci kôň si dáva pozor, aby sa od stáda neoddelil, a ak sa tak stane, bude ho hľadať, ale nebude ho volať hlasom. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ak by začal erdžať, nie je problémom pre dravce, aby ho objavili a sám, bez stáda by nemal veľkú šancu na prežitie. A posledným prejavom tohto pudu je potenie. Kone sa potia zo stresu, z nervozity, často aj z vyvádzania vo výbehu alebo v boxe. Keď si to zhrnieme, dávajte si pri práci s koňom, ktorého učíme odvykať si od stáda, veľký pozor, pretože tieto kone jednajú čisto inštinktívne a môžu byť pre ľudí v niektorých situáciách veľmi nebezpečné. Stádový pud je vrodený, každé žriebä s ním prichádza na svet. Najprv je to pud, ktorý ho púta k matke. Všetci poznáme erdžiace žriebätá, ktoré sa od matky pri hre zatúlali, alebo naopak, ak matka z akýchkoľvek dôvodov sa čo i len na okamih vzdialila. Tento pud, ktorým je žriebä pripútané k matke, sa následne mení na stádový. Prvá trauma, s ktorou sa kôň vo svojom živote stretáva je jeho odstavenie od matky. Nie je to však traumatizujúce len pre žriebä, ale aj pre jeho matku. Je veľmi dôležité, aby ste odstavenie robili veľmi pomaly, postupne a citlivo, aj napriek tomu, že mnoho chovateľov uznáva oveľa ráznejšie metódy. Skúste matku a žriebä od seba postupne vzďaľovať. Dajte ich do oddelených boxov vedľa seba a túto vzdialenosť postupne zväčšujte. Na pastvinách ich môžete tiež dať do ohrád vedľa seba. Veľmi dôležité je, aby ste ich zaradili k príslušným skupinám, teda matku ku kobylám, alebo ostatným koňom a žriebä k žriebätám. Toto sa týka najmä odchovu na pastvinách. Ak máte klasickú stajňu, kde máte práve len jedno žriebä, je to ťažšie a o to dlhšie zotrvajte pri postupnom oddeľovaní. Ak máte práve takéto pastviny, môžete to spraviť tak, že nejaký čas ponecháte matku a žriebä oddelene počas dňa a na niekoľko nocí im ešte dáte šancu byť spolu. Vždy je to veľmi individuálne, pretože v prípade niektorých kobýl je lepšie, ak žriebä ihneď oddelíte (skúste ale kvôli nemu vedľajšie boxy), aby sa matka mohla lepšie zotaviť, prípadne pripraviť na ďalší pôrod, ak bola pripustená. Druhá trauma prichádza v období, keď žriebä dorastá a malo by sa začať venovať tréningu. Dovtedy zväčša býva so svojimi kamarátmi na pastve. Znova postupujte rovnako pomaly. Vždy sa vám to podarí skôr zvládnuť s mladým koňom, ako so starším. Zásadou je krátke oddelenie a potom návrat medzi kamarátov. Tým mu dokážete, že ak venuje chvíľu vám, nie je to nič hrozného, pretože svojich priateľov tým nestratí. Ak beriete koňa z pastvín, kde máte viacero ohrád, môžete začať tým, že ho budete púšťať na pastvinu samého do vedľajšej ohrady. Najprv žriebä odvádzajte od ostatných len na pár minút a čas postupne predlžujte. Ideálne je vziať ho do stajne, kde mu poskytnite zábavu vo forme dobrôt, sena a podobne. Zo začiatku zostaňte s ním a upokojujte ho. Ak nie je príliš nepokojné a je to pre vás bezpečné, môžete ho pri tom čistiť. Po pár dňoch sa žriebä upokojí a budete ho môcť nechať v stajni osamote, bez toho, aby ste sa báli, že si niekde ublíži. Postupujte pomaly a trpezlivo, každému žriebäťu to bude trvať rôzne dlho. Ak sa už v stajni správa ako doma, môžete pomaly začať s tréningom. Ideálne je, ak zatiaľ nebudú kone okolo neho. Až keď sa dôkladne zoznámi s halou, jazdiarňou alebo koralom. Ak budú okolo kone, nesústredí sa na vás tak, ako by malo. Keď sa na vás už pekne sústreďuje, môžete skúsiť trénovať aj keď sú okolo vás iné kone. V podstate vždy, keď akéhokoľvek koňa (a žriebä teda v prvom rade) učíte niečo nové, je najlepšie, ak vás pri tom nikto neruší. Ale takéto ideálne podmienky si môže dovoliť len málokto, preto časom začnite pracovať aj medzi inými koňmi. V prípade starších koní je vždy oddeľovanie od stáda zložitejšie, preto treba postupovať opatrnejšie. Kobyly sú o niečo citlivejšie, hlavne chovné kobyly, ktoré väčšinu života prežili v stáde. Stádový pud sa neprejavuje len pri oddelení koňa od stáda na pastvine. Stretnete sa s ním, aj keď sú na seba príliš naviazané kone v stajni. Napríklad, odmietajú ísť pracovať alebo aj na vychádzku bez svojho kamaráta. Rovnako postupujte tak, že koníka vezmete na jazdiareň na pár minút a potom ho vrátite. Postupne čas predlžujte, vždy buďte trpezlivý a citlivý, až nakoniec sa budete môcť vybrať na vychádzku. Dávajte si však pozor, pretože kôň sa vonku sám môže cítiť neisto. Vždy je pre kone jednoduchšie, ak na vychádzku ide niekoľko koní naraz. Aj toto sa vám rovnakým postupom pomaly dá zmeniť. Ak beriete von mladého koňa, pokojne choďte zo začiatku v skupinách, aby vedel, že mu vonku nič nehrozí. Potom sa ho pokúste vziať samého. Vyberte si trasy, ktoré veľmi dobre pozná. Dobré je, ak naučíte svojho koňa, aby sa na vychádzke vedel oddeliť od koní, s ktorými idete. Môže sa vám totiž stať, že idete von sami a stretnete tam iné kone. A samozrejme, váš koník sa za nimi bude ťahať. Ak sú z rovnakej stajne ako vy, až taký problém to nie je, v najhoršom prípade sa s nimi vrátite, ale ak sú zo stajne inej, môže to byť problém. Začnite tak, že s koňmi pôjdete von, po známej trase, naplánujte si vychádzku asi na hodinu. Niekde pred polovicou cesty sa skúste otočiť a vrátiť domov. Tam totiž kone chodia celkom ochotne. Podľa toho, ako sa bude koník správať, ostatné kone môžu pokračovať v ceste ďalej, alebo zostanú stáť na mieste a počkajú, kým vy koňa presvedčíte a vyberiete sa domov, alebo môžu asi v 100 m vzdialenosti ísť za vami. Keď sa váš koník bez problémov vracia domov od koní, môžete zvýšiť záťaž. Vyberte sa akoby domov, ale ešte niekam odbočte na krátku prechádzku. A posledný stupeň je ten, že vaše sprievodné kone pôjdu domov a vy s koníkom budete v prechádzke pokračovať. Je to dobré v prípade, že stretávate cudzie kone, ale aj v prípade, ak z jednej stajne chodíte spoločne s priateľmi von. Napríklad, ak bol niektorý koník zranený, a musí začať pracovať pomaly postupne, nemusíte sa vzdať spoločných vychádzok. Spolu pôjdete von a ostatné kone sa oddelia, pobehajú si a zasa sa k vám vrátia. Konkrétne v tomto prípade však musíte dávať pozor aby kôň, ktorý dlhšie stál bez pracovného zaťaženia, sa za nimi nerozbehol. Preto je rozumné, ak vy s koňom chvíľu zostanete stáť a kôň sa bude napríklad popásať, ostatné kone krokom od vás odídu a naklušú neskôr. Potom budete pokračovať v dohodnutej trase a cestou späť sa k vám pripoja. Koník je spokojný, pretože má kontakt so svojimi kamarátmi, a vy keď vám nezostáva nič iné ako krokovať, máte aspoň príjemnú spoločnosť väčšiu časť cesty. Ďalšou bežnou situáciou, kedy sa naplno prejaví stádový pud, je sťahovanie koní. Ak vezmete napríklad dva kone, ktoré sa predtým ani nemuseli mať veľmi radi a presťahujete ich, určite sa na seba silno naviažu. Nasledovať budú už spomenuté prípady a ďalej môže byť problémom vodenie do a z výbehu, pokiaľ to má zvládnuť jeden človek (aj napriek tomu, že predtým sa kone vodili úplne bez problémov). Takže, ak prídete do novej stajne, párkrát ich do výbehu zoberte. Najprv jedného, o chvíľu pridajte druhého a s odchodom z výbehu rovnako. Najprv vezmite jedného a až po pár minútach sa pre druhého vráťte. Potom im vymeňte úlohy. Keďže ste na to zatiaľ dvaja, vždy si svojho koňa sledujte. Rovnako môže vystrájať v boxe, ako sa môže snažiť dostať z výbehu. Ak ich takto dva, trikrát vezmete a vidíte, že to pochopili, môžete pokojne túto úlohu zveriť osobe, ktorá sa stará o vypúšťanie koní do výbehu.