Milujeme kone

Každú jeseň ubúda z pastvín tráva, ktorá koňom poskytuje bielkoviny, vlákninu, vitamíny. O čo menej trávy kone na pastvinách nájdu, o to viac jej musia dostať sušenej - seno. Kŕmenie senom má však tiež svoje pravidlá, výhody aj nevýhody. Základom každého kŕmneho programu je "zmes", ktorá obsahuje minimálne 18% vlákniny, má relatívne nízku výživnú energiu a skladá sa z rastlinných lístkov a stoniek. Je to najprirodzenejšie krmivo. Má dostatočný objem pre správnu látkovú výmenu, stimuluje svalový tonus a aktivitu tráviaceho traktu. Kone, ktoré takúto zmes nedostávajú sú náchylnejšie na koliky a vyvíjajú sa u nich častejšie stajňové zlozvyky (nudia sa, pretože nemajú čo žuť). Najčastejšie sa kŕmi klasickým senom, ktoré obsahuje 28 - 38% hrubej vlákniny a jeho výživná energia je 1,98 - 2,42 Mcal na kg. Obilniny obsahujú 2 - 12% hrubej vlákniny a výživná energia je 3,3 - 3,74 Mcal/kg. Seno je bohaté aj na vápnik, ale na druhej strane má málo fosforu. U jadrových krmív to býva zasa naopak. Seno obsahuje aj vitamíny (A, E, K, pokiaľ bolo sušené na slnku aj D) a draslík. Obsah vitamínov však s vekom sena klesá, preto je veľmi dôležitá jarná pastva. V sene sa nachádzajú aj bielkoviny, ich obsah je však rôzny. Leguminózne sená môžu obsahovať viac ako 20% hrubého proteínu, trávnaté sená obsahujú 11 - 14% bielkovín, toto množstvo však môže klesnúť až na 4%. Množstvo bielkovín v sene záleží predovšetkým od obdobia zberu. Ak sa kosí v období kvitnutia, seno bude mať dostatok bielkovín. V prípade kosenia v plnom kvete alebo po odkvitnutí, je množstvo bielkovín nižšie a nepokryje potreby dospelých koní. Rozlišujeme tri druhy sena. Obilné seno dostaneme skosením zeleného obilia v dobe pred vytvorením klasov. Toto seno má podobné nutričné hodnoty ako trávne. Čím viac klasov je v sene, tým je jeho nutričná hodnota vyššia. Ak pokosíme zrelé obilie a zbavíme ho klasov, dostaneme klasickú slamu vhodnú na podstielku. Obilné seno sa veľmi na kŕmenie nepoužíva, pretože je to ekonomicky nevýhodné. Najčastejšie sa používajú trávnaté a leguminózne sená (napríklad lucerkové seno). Leguminózne sená zväčša koňom chutia viac ako trávnaté a obsahujú 3x viac bielkovín a vápniku ako sená trávnaté a tiež majú viac rozpustných uhlohydrátov, beta-karoténu a vitamínu E. Preto sú vhodné najmä pre rastúce kone a kobyly v laktačnom období. Tieto sená sú drahšie a v niektorých oblastiach ich môžu napadnúť jedovaté chrobáky. Existuje niekoľko typov trávnatých sien. Výhodou je, že sa v nich nevyskytujú chrobáky, ale sú tiež menej prašné ako leguminózy, preto je vhodné ich podávať koňom, ktoré majú dýchacie problémy. Obsahujú však oveľa menej bielkovín, preto sú vhodnejšie pre dospelé kone a kone, ktoré sa nepoužívajú v chove. Trávnaté seno rozlíšime od leguminózneho podľa stoniek a lístkov. V prípade trávnatých sien sú to dlhé a priame stonky, úzke listy, ktoré stonku akoby obaľovali. Stonky leguminóz sú pokrútené, majú širšie lístky, ktoré ľahko opadávajú, lámu sa a tak tvoria prach. Tieto dva typy sa často pestujú dohromady a keďže kone majú leguminózy radi, tak im v takejto zmeske bude lepšie chutiť aj trávne seno. Zároveň majú leguminózy príliš vysoký obsah bielkovín, preto ak sa zmiešajú s trávnatým senom získajú objem, ale množstvo bielkovín v kŕmnej dávke sa zníži. Leguminózy produkujú aj veľké množstvo dusíka, takže vlastne prihnojujú pôdu. Vzhľadom na spomenuté veci je dobré kŕmiť kone týmito zmesami, záleží len na pomere jednotlivých zložiek. Zber a skladovanie Seno je možné zlisovať do kociek, drviť a zlisovať, nechať fermentovať ako senáž alebo ho jednoducho pokosiť a nechať usušiť na slnku. Seno je dostatočne usušené ak obsahuje menej ako 20% vody. Potom ho môžeme lisovať do balíkov. Sušenie sena na slnku má svoje výhody aj nevýhody. Zväčša sa kosí len ak je predpoklad slnečného počasia bez dažďa, a ako sme spomínali, ideálne je ak sa pokosí ešte pred vykvitnutím tráv. Keď sa však objavia hlavičky kvetov, rastlina do nich dáva veľkú energiu a živiny. Stonky a listy sú tuhšie, obsahujú viac vlákniny a sú preto menej stráviteľné. Samovznietenie sena Kvalitu sena ovplyvňuje vlhkosť. Jedna búrka v priebehu sušenia môže zničiť až 85% lístkov, ktoré v sebe zadržiavajú väčšinu všetkých živín. Ak sa seno balíkujete za vlhka, zvyšuje sa nebezpečenstvo plesní, znižuje sa využiteľnosť bielkovín, takže seno je menej stráviteľné. Seno, ktoré ste balíkovali vlhké, má tendenciu sa zahrievať. Je to preto, lebo seno ešte stále dýcha, čo vytvára vo vnútri balíka až 90 - 100% vlhkosť a tiež preto, lebo vo vnútri sa množia mikroorganizmy. Ak dôjde vo vnútri balíka k zahrievaniu, teplota stúpa asi 10 týždňov (najmä ak je balík uložený v teplej a zle vetranej miestnosti) a pri teplote nad 80 °C dochádza k chemickej reakcií. Jednotlivé zložky začnú oxidovať, teplota začne stúpať ešte výraznejšie (až na 231 - 275 °C). Ak je v okolí dostatok kyslíku, balík sa spontánne vznieti. Samovznieteniu predídeme tak, že nebudeme skladovať balíky, ktoré sú teplé, v blízkosti horľavých predmetov a balík, ktorý má 60 °C (zmeriame klasicky teplomerom) sa pomaly odsunie na väčšie priestranstvo. Pri akomkoľvek rýchlom pohybe môže tiež dôjsť samovznieteniu. Hmotnosť balíkov sena sa pohybuje medzi 18 - 45 kg. Neobvykle ťažký balík považujte za podozrivý, zväčša je príliš vlhký. Tieto balíky je lepšie úplne rozobrať a zneškodniť. V zahraničí sa seno alebo slama strieka špeciálnou vysúšacou látkou (obsahuje uhličitan draselný), čím sa sušenie skráti. Zabráni sa tak odlamovaniu lístkov a stratám živín. Do sena je možné pridať aj ochranné látky, ako napríklad kyselinu kyselinu propionovú alebo diacetát sodný, ktoré inhibujú plesne, a seno sa môže balíkovať už pri vlhkosti 25%. Takéto seno má vyšší obsah bielkovín, lepšiu farbu, viac lístkov a je menej prašné. Tieto látky sú síce pre koňa bezpečné, ale pred ich použitím sa poraďte s odborníkom. Aj v najlepších podmienkach dochádza v priebehu zberu a balíkovania k 30 - 70% stratám, viac v prípade leguminóznych ako trávnatých sien. 5 - 6% z celkovej sušiny sa predýcha (percento sa zvyšuje ak je v prostredí vyššia vlhkosť). Ďalších 10 - 20% sa stráca v priebehu hrabania a balíkovania. Lístky leguminóz (obsahujú 2/3 stráviteľnej energie, 3/4 bielkovín a väčšinu ostatných živín) sa po usušení ľahko olamujú, padajú na zem. Výrazne sa pri tom môže znížiť výživná hodnota sena. V priebehu prvého kosenia, ak bolo seno pokosené v správnom období, býva seno najbohatšie na živiny. Kvalita sena Kvalitné seno je zelené, prípadne trochu do žlta alebo hneda sfarbené, záleží od jeho zloženia. Má obsahovať mnoho lístkov (stonky bez lístkov svedčia a neskorom skosení), málo buriny a mať príjemnú vôňu a sladkú chuť. Nesmú v ňom byť žiadne plesne alebo rôzne predmety. Ak ho vezmeme do ruky a podrvíme, nesmie dlaň nikde poraniť. Tvrdé a ostré seno bolo skosené príliš neskoro a neobsahuje mnoho živín. Ak seno pustíte z výšky, nesmie púšťať prach. Čím je seno príjemnejšie na hmat, tým je kvalitnejšie. Dávkovanie Kvalitné seno je základom každej kŕmnej dávky. Všeobecne platí, že kôň by mal denne skonzumovať asi 1-2% sena zo svojej hmotnosti a zároveň má seno tvoriť najmenej polovicu kŕmnej dávky. Zväčša však pred kŕmením dávky nevážime, dávkujeme odhadom. Tiež treba brať do úvahy, akým druhom senom kŕmime. Rovnaký objem môže mať úplne inú hmotnosť. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že kone sú zvieratá, ktoré sú zvyknuté denné až 12 hodín prežúvať tuhé a vláknité rastliny, čo znamená, že dostatok sena je veľmi dôležitý. Poskytuje im živiny, udržiava v zdraví tráviaci systém a koňa počas dňa zamestnáva, takže ak trávi deň v stajni nenudí sa. Preto je vhodnejší neustály príjem menších dávok, ako jedna, alebo dve kŕmne dávky denne. Negatíva Aj napriek dôležitosti sena pri kŕmení, prináša zároveň aj niekoľko problémov. Vzhľadom na jeho objemnosť zaberá pri skladovaní veľa miesta. Pri zlom skladovaní sa môže vznietiť. Nezabudnime na plesne a prach, ktoré môžu vyvolať rôzne alergie. Rýchlo v ňom ubúdajú vitamíny. Dnes už nemusíme používať priamo klasické seno. Dá sa lisovať do kociek, môže byť rozdrvené a spracované do kociek alebo je fermentované (proces fermentácie – proces rozkladu) na senáž. Tieto alternatívne formy sena sú vhodné predovšetkým na kŕmenie koní, ktoré trpia chronickými chorobami dýchacích ciest, majú problém so zubami, alebo sú staré. Seno v kockách má ešte ďalšiu výhodu. Je skladné a tak nie je problém ho brať so sebou na cesty a jeho kvalita je vždy garantovaná a preskúmaná, pretože ho vyrábajú licencovaní výrobcovia. Keďže má známy obsah živín, je ľahké stanoviť presnú kŕmnu dávku. Senné kocky - sú vlastne klasickým senom rozdrveným na hrubo alebo na jemne a po pridaní stmeľovacej látky zlisovaným na kúsky, s ktorými sa lepšie manipuluje. A ďalšou prednosťou ako sme už spomínali je, že výrobca garantuje obsah živín. Dajú sa kúpiť v rôznych veľkostiach, v rôznej tvrdosti, z rôznych druhov sena. Väčšinu z nich netvorí len seno. Bežná je kompletná kŕmna zmes, ktorá obsahuje aj obilniny obohatené o vitamíny a minerály. Zväčša však nedokážu poskytnúť intenzívne pracujúcim koňom dostatok energie, pokiaľ nie sú špeciálne určené pre takéto kone. Nevýhodou je to, že ich kone rýchlo skonzumujú a nepotrebujú toľko prežúvať. Potom sa nudia, vďaka nedostatočnému žutiu prerastajú zuby, netvorí sa dostatok slín, čo spôsobuje príliš kyslé prostredie v žalúdku. Ideálne sú preto na cesty a pokiaľ majú kone dýchacie problémy. Keďže toto krmivo obsahuje menej energie ako bežné jadrové krmivá, vhodné sú aj pre kone, ktoré potrebujú nízko energetickú diétu (napríklad kone po zranení, chorobe, alebo staré kone). Výroba kociek Na výrobu je možné použiť seno sušené klasickým spôsobom na slnku. Viac sa však používa čerstvo skosená tráva (lucerka a iné), ktorá sa potom umelo suší. Tráva sa kosí pred vykvitnutím, aby obsahovala čo najviac živín, v priebehu 12 - 20 hodín sa zozbiera, takže obsahuje približne 60% vlhkosti a prevezie sa na miesto spracovania. Následne sa zisťuje obsah živín, bielkovín aby sa dala triediť pre kone a iné zvieratá. Ďalej sa odstránia prípadné cudzie telesá a presúva sa do sušičky. Pri nízkych teplotách sa dehydratuje na 12% vlhkosť. Nasleduje zmiešanie s tmeliacimi látkami, ktoré sú vždy prírodné (hrachový proteín a podobne). Takáto zmes sa zahreje, zlisuje a trochu navlhčí, aby sa kocky nemrvili. Senné kocky sa ochladia a uskladnia do špeciálne vetranej miestnosti. Balia sa až tesne pred rozvozom, pretože vo vreciach je ich trvanlivosť menšia. Pokiaľ ich aj vo vreciach dobre uskladníme, vydržia bez zmeny kvality jeden až dva roky. Chovatelia ich často uchovávajú pre prípad, že by bolo nutné z akéhokoľvek dôvodu nahradiť seno. Kone zväčša obľubujú tvrdé kocky, ak však majú problém so zubami, treba kŕmiť mäkšími. Stačí ich na chvíľu namočiť do vody. Dnes je stále viac koní, ktoré trpia COPD, čo je vlastne alergia na spóry plesní, ktoré sa nachádzajú v prachu a bežne sa v sene vyskytujú. Pre tieto kone sú kocky ideálne riešenie. Súhrn nevýhod kociek Na rozdiel od klasického balíka sena len ťažko odhadnete ich kvalitu ako aj kvalitu surovín, z ktorých sú vyrobené. Jednotlivé kúsky musia mať rovnaký tvar, farbu, tvrdosť a príjemnú vôňu. Môžete veriť výrobcovi, alebo nechať vzorku podrobiť analýze v laboratóriu. Cena. Samozrejme je vyššia ako pri klasickom sene, ale platíte aj za garantovanú kvalitu. Nekonvenčný tvar. Keďže vyžadujú omnoho menej žutia, ako klasické seno, môžu byť príčinou nudy, problémov zo zubami a tráviacim traktom. Senáž Seno, ktoré sa kosí v období najvyššieho obsahu živín v rastlinách a uskladňuje sa za anaeróbnych podmienok (bez prístupu vzduchu) s pomerne vysokou vlhkosťou. Často sa uskladuje formou suchej siláže, klasické balíky zabalené v tenkom plastikovom obale, aby sa podporila fermentácia. Ak bol celý proces správne vykonaný, senáž má omnoho viac živín ako seno sušené klasicky na slnku, okrem vitamínu D, pretože senáž nie je sušená na slnku. Pri výrobe a skladovaní je dôležité dodržiavať anaeróbne podmienky v balíku. Len v tomto prípade sa nerozmnožia plesne, kvasinky a aeróbne baktérie. Rozmnožujú sa len anaeróbne baktérie, ktoré fermentujú rozpustné uhlohydráty a vytvárajú kyselinu mliečnu a niektoré mastné kyseliny. Podobný proces sa odohráva v slepom a hrubom čreve koňa. V balíku sa stále zvyšuje množstvo kyselín, ktoré o niekoľko týždňov usmrtia baktérie a proces fermentácie sa zastaví. Celý čas je nutné kontrolovať vlhkosť v balíku, pretože príliš veľa ale aj príliš málo vlhkosti môže zapríčiniť nadmerné zvýšenie teploty, čím sa znehodnotia živiny alebo umožní rast plesniam, kvasinkám a toxickým baktériám. Kvalitná senáž je pre kone ľahšie stráviteľná ako klasické seno, má dobré výživné hodnoty a tiež je vhodná pre kone s problémami dýchacích ciest. Má kyslo ale príjemne voňať, musí mať jednotnú zelenú alebo nahnedlú farbu, na hmat musí byť vlhká, ale nikdy nie mazľavá. Ak je tmavohnedá (akoby karamelizovaná), alebo je cítiť ako ohorená, znamená to, že sa v priebehu fermentácie príliš zahriala, čierne škvrny hovoria o hnití. Takáto senáž sa nesmie skrmovať. Všetko, čo nepríjemne alebo príliš ostro páchne, sa musí vyhodiť. Dôležité je sledovať aj plastikový obal. Chráni senáž pred nežiadúcimi mikroorganizmami, takže každý balík, v ktorom je aj najmenšia dierka, sa musí tiež zlikvidovať. Po otvorení balíka je nutné ho skŕmiť v priebehu niekoľkých dní, inak môže byť senáž škodlivá. Riziko Takéto kŕmenie prináša veľké riziko - botulizmus, bolestivé, potencionálne smrteľné ochorenie. Spôsobuje ho baktéria Clostridium botulinum, ktorá môže rásť aj v zle balených balíkoch senáže (ak je pH vyššie ako 4,5). Táto baktéria je anaeróbna a miluje vlhko, čiže prostredie senáže je ideálne. Niektorí vedci už dokonca prehlásili, že senáž je pre koňa absolútne nevhodná. Podľa jej výrobcov ju však používa stále viac ľudí. Každý, kto chce senáž podávať, by sa mal zamyslieť nad prevenciou. Je to vakcinácia a kontrola pH, vďaka ktorej ľahko zistíte, či je v balíku dostatočne kyslé prostredie, v ktorom baktéria neprežije. Dobrá senáž má mať pH 3,5 - 4,5, nikdy nie viac.