Súvislosť medzi výživou a jej vplyvom na kopyto koňa sa neustále skúma. Jednu vec však už vieme. Žiaden zázračný prípravok neexistuje.
Výživa obsahuje komplex rôznych prvkov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Z toho automatický vyplýva, že jeden prvok sám o sebe nedokáže riešiť daný problém. Vždy ide naviazanie niekoľkých prvkov v presnom pomere. Až v presnej kombinácii a dávke dokáže výživa prispieť k riešeniu zdravotných problémov. Neexistuje dôkaz o tom, že prikrmovanie určitou zložkou by viedlo k lepším výsledkom.
Okrem výživy je veľmi dôležitá správna starostlivosť o kopytá, od ich pravidelného čistenia až po korektúry, či podkúvanie, teda celé úsilie o zdravé a kvalitné kopytné tkanivo, správny rast kopytnej steny a štruktúry celého kopyta.
Všetci vieme, že kopyto je základom zdravého koňa a jeho stav je len výsledkom spoločného úsilia starostlivosti, výživy, zásahov kováča a samozrejme v prvom rade genetiky. Vyberajte preto starostlivo koňa, ktorého chcete kúpiť.
Celkový prísun energie v krmive sa vyjadruje množstvom kalórii - Mcal - stráviteľnej energie. V kŕmnej dávke koňa energiu zabezpečujú tieto zložky:
Vláknina, ktorá je komplexom hemicelulóz, celulózy, kutinu a lignínu. Jej úlohou je ovplyvniť stráviteľnosť živín, vyvolať pocit nasýtenia, podporiť peristaltiku a rozvoj črevnej mikroflóry. Pozor však, pretože pri jej vysokom obsahu v kŕmnej dávke klesá stráviteľnosť živín, s čím sa objavuje riziko kolík. 17 % je optimálnych. Najvhodnejším prísunom vlákniny je pre koňa pasenie.
Škrob je spolu s glykogenom a celulózou dôležitým polysacharidom. Obsahuje ho väčšina rastlín. Je zdrojom energie.
Tuk spoločne so sacharidmi je najdôležitejším zdrojom energie. Podľa bodu topenia sa lipidy delia na oleje a tuky. Tuk je najkoncentrovanejším zdrojom energie a zároveň je nevyhnutný pre využitie vitamínov (A, D, E, K) a ako zdroj nenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny listovej.
Proteín sa na energiu premieňa omnoho náročnejšie ako sacharidy a tuky. Dôležitá je kvalita bielkovín, ktorá je daná biologickou plnohodnotnosťou proteínov, ktorú určuje pomer množstva jednotlivých aminokyselín. Sú aminokyseliny, ktoré kôň nedokáže syntetizovať a musí ich prijímať v potrave. Proteín sa narúša v žalúdku a prechádza do tenkého čreva. Samotné kopyto tvorí najmä nerozpustný proteín keratín, ktorý ovplyvňuje jeho kvalitu. Mladá jarná tráva má vysokú koncentráciu proteínu, preto najmä na jar sú kopytá kvalitnejšie.
Minerály je nutné podávať vyvážene. Nedá sa preferovať určitý minerál, ako napríklad zinok, ktorý je v prípade kopýt, srsti a kože najdôležitejší. Deficit iného minerálu ovplyvní celkový zdravotný stav koňa, čo sa postupne prejaví aj na kopytách. Pôsobenie minerálov na seba navzájom nadväzuje. Aj keby sme predsa pridávali viac zinku, nemusí to priniesť vždy dobré výsledky.
Vitamíny sú pre kone rovnako dôležité. Priamy vzťah ku kopytám má najmä biotin. Priemerná dávka pre koňa je 2 - 3 mg. Pokiaľ kopytá nie sú v poriadku, môžeme dávku zvýšiť. Na biotin však kone reagujú veľmi individuálne. Niektorým stačí len minimálne zvýšenie, iným nemusí pomôcť ani riadna dávka. Vitamín A má vplyv na dospievanie buniek a na integritu vrstiev kože. Kone, ktoré majú dostatok tohto vitamínu majú zväčša menšie problémy s rastom kopytnej steny. V prípade koní stresovaných, rýchlo rastúcich a v intenzívnom tréningu je dôležitý aj vyvážený prísun vitamínov rady B. Ovplyvňujú metabolizmus a tvorbu červených krviniek.
Problémy s kopytami ovplyvňuje najmä genetika a zlá stavba končatín. Správnou výživou však môžeme kopytám aspoň trochu pomôcť. Dôležité je poradiť sa s odborníkom a nie len bezhlavo pridávať vitamíny alebo rôzne špeciálne krmivá.
