Milujeme kone

Prostriedky Ak chceme s koňom pracovať, musíme sa s ním najprv naučiť komunikovať. Pod pojmom komunikácia chápeme výmenu informácií, schopnosť dorozumievať sa. Kôň je síce veľmi plaché, ale inteligentné zviera a tak ho ľahko naučíme bez nejakých tvrdých metód (mimochodom kone ich veľmi radi vracajú) reagovať na nami udelené pomôcky. Sú síce situácie, kedy treba pritvrdiť, ale musíte veľmi dôkladne odhadnúť mieru trestu. Kôň sa vás nesmie báť, musí vás dobrovoľne rešpektovať. Prácu s koňom rozdeľujeme na prácu zo zeme a prácu zo sedla. V tomto slede je aj zároveň dobré začať pracovať. Pomôcky, ktoré používame či už zo sedla, alebo zo zeme, sa delia na: Hlas: kôň veľmi citlivo rozoznáva a reaguje na širokú škálu zvukov. Vysoko posadený hlas ho vie vyburcovať k akcii a naopak nízko posadený hlas koňa upokojí. Medzi hlasové pomôcky patria či už slová, alebo rôzne zvuky ako mľaskanie, pískanie a pod. Dôležité je, aby ste na určitú pomôcku používali stále rovnaký hlasový podnet. Holene: sú najvýznamnejšou pomôckou pri práci v sedle. Kôň reaguje na tlak, ktorý vyvinieme holeňou a uhýba pred ním. Udidlo a oťaže: rovnako ako v prípade holení, kôň ustupuje pred tlakom, alebo sa poddáva ťahu. Sed: využíva sa hmotnosť jazdca. Pri správnom použití zosilňujú efekt ostatných pomôcok (ťažisko, váha v strmeňoch a pod.), dajú sa však použiť aj samostatne. Pohyb: sú to rôzne pohyby tela hlavne pri práci zo zeme. Čo znamená uvoľnený kôň? Keď sa na neho pozriete, odpočíva, stojí s hlavou zvesenou k zemi, uvoľneným svalstvom na chrbte. Ďalej, jedna noha je odľahčená a mierne pokrčená. Toto je prirodzene uvoľnený kôň. Kôň, ktorého niečo vyvedie z miery vyzerá presne naopak. Hlavu má vysoko hore, nozdry roztiahnuté, vyvalené oči, uši v vpredu, celý je strnulý. Westernové jazdenie je založené na uvoľnenosti a splynutí pohybu jazdca a koňa. Uvoľnený westernový kôň nosí hlavu zvesenú vo všetkých chodoch s ľahko ohnutým krkom a správne a bez zaváhania reaguje na pomôcky. Uvoľnenosť platí aj pre jazdca. Uvoľnený jazdec splýva s pohybom koňa, má správny sed, pružný chrbát, sedí rovno, s oťažami pracuje nezávisle od svojho sedu a pohybu koňa. Veľmi dobrým prostriedkom na komunikáciu je ohlávka. Prostredníctvom nej vyvíjate tlak na citlivé miesta na hlave koňa. Sú to najmä nos a zátylok. Takto dokážete ovládať koňa pri jeho vodení, ale aj na lonži, a ak si už spolu dobre rozumiete, tak aj zo sedla. Vodenie Základná vec, ktorú musí vedieť každý kôň, je vodiť sa na ohlávke a stáť na voľnom vodítku. Je to vec, ktorú potrebujete vedieť už len k bežnému fungovaniu. Ohlávka musí byť dostatočne pevná. Poznáme veľmi veľa typov ohlávok, každému vyhovuje niečo iné. Dbajte pri výbere na to, aby bola pre koňa bezpečná a pohodlná, a vy aby ste ju vedeli šikovne rozopnúť. Kôň ju musí rešpektovať. Vodenie je jedna z tých základných vecí, ktoré sa môže žriebä učiť už od malička. Čím skôr začnete, tým to bude jednoduchšie pre vás aj pre koňa. Pokojne môžete začať v prvých dňoch života, keď sa žriebä cíti v bezpečí pri mame. Začnite tým, že vždy, keď ich vyvádzate von na pastvu, nasadíte ohlávku mame a potom žriebätku. V stajni mu ju z bezpečnostných dôvodov nikdy nenechávajte. Žriebä si takto bez problémov zvykne a nebude sa jej brániť. Už asi piaty deň po narodení môžete žriebä začať učiť vodiť na vodítku. Využite to, že nasleduje svoju mamu. Zo začiatku choďte odviesť kone radšej dvaja, jeden mamu a druhý žriebä. Keď sa pohnete s kobylou, snažte sa, aby žriebä za ňou hneď nevybehlo, ale koncentrovalo sa na človeka, ktorý ho vedie. Nezdržujte ho však príliš, pretože ho budete stresovať, mamu totiž veľmi potrebuje. Dajte mu najavo, že za ňou idete, ale nie vedľa nej, pri hlave, ale skoro pri zadku, neskôr až za ňou, a postupne pár metrov od nej. Bez mamy ho určite nenechávajte. Žriebä nesmie mať dojem, že ho od nej chcete oddeliť. Pri zadržaní sa žriebä bude spínať, cúvať, keďže je naňho takto tlačíte, bude sa brániť. Akonáhle pocítite odpor, vodítko povoľte, žriebä upokojte a skúste znova ísť "vlastným smerom". Takto to chvíľku opakujte, vyhnite sa násiliu a žriebä o chvíľku pochopí, čo od neho chcete. Vyvarujte sa prudkým pohybom a tvrdšiemu zaobchádzaniu. Ak tieto veci žriebä nenaučíte, neskôr to bude omnoho ťažšie. Takto s zároveň ním máte kontakt a žriebä si na vás zvyká, postupne sa učí nové veci, takže keď príde na samotný tréning, je už pripravené prijímať nové veci. Kôň už vie, čo je ohlávka a vodítko. Najprv ho začneme vodiť po pravej ruke. Je to niečo ako univerzálny konský jazyk, z tejto strany sa vedia vodiť všetky kone. Kôň ide vedľa vás tak, že svoju hlavu má na úrovni vašich ramien. Môžete tak bez problémov sledovať reakcie koňa na podnety okolo vás. Jednoducho ho máte pod kontrolou. Keby bol príliš pred vami, môže na vás akosi pozabudnúť (napríklad keď sa zľakne) a ujsť. Za vami je to podobné, len vás pri tom úteku môže prevalcovať. Ak vás kôň predbieha, zatiahnite vodítkom a vráťte ho späť. Pridajte aj hlasovú pomôcku. Rovnako zastavíte. Pred tým ako sa pohnete, zostaňte chvíľu stáť na mieste. Ak kôň zastavuje až po niekoľkých krokoch, pomôžte si po nesprávnom zastavení vždy aj zacúvaním. Keď sa kôň skoncentruje, dajte sa znova do pohybu. Ak vás kôň prebieha, znova to zopakujte. Kôň vás musí jednoducho nasledovať. Pokiaľ sa na vás koncentruje, bez problémov sa pohne za vami, zastaví, odbočí bez toho, aby ste mu museli niečo veľmi výrazne naznačovať, alebo hovoriť. To je cieľ, ku ktorému sa chceme dostať. Aj počas takéhoto tréningu sa medzi vami vytvára vzťah. Ak vás kôň rešpektuje, môžete ho začať vodiť dva kroky za sebou. A znova. Keď zastavíte, kôň musí ostať stáť dva kroky za vami. Nesmie zastaviť vedľa vás, ani pred vami, nesmie sa vás pokúšať predbiehať. Ak nastane problém, vráťte sa k zatiahnutiu za vodítko a k pôvodnému postupu. Ďalšou úlohou je státie na mieste. A to ak je kôň o niečo uviazaný, ale aj bez uviazania. Skôr ako začnete trénovať, kôň si naplno musí uvedomovať pôsobenie ohlávky a to aj v súvislosti s vodítkom a ťahom, ktoré na ohlávku vodítko vyvíja (prenáša sa na tlak, ktorý vyvíja ohlávka na hlavu koňa). Aby ste predišli zbytočným stresom, naučte koňa stáť pokojne pri vás. Pre koňa je to síce úloha zložitá, ale realizovateľná. Na učenie je ideálny uzavretý priestor, kde budete mať pokoj. Koňa nechajte stáť so spusteným vodítkom. Toto je pre neho znamenie, že má ostať na mieste. Kôň sa určite začne rozhliadať po okolí. Ak sa pohne, stúpi na vodítko, čím zabráni ďalšiemu pohybu (tlak na ohlávku). Kone na toto pripravte, pretože sa môžu zľaknúť. Pomôže vám to pri výučbe a zároveň koňom ukazuje, že nie vždy treba panikáriť. Každý kôň sa stretne s vodítkom pod nohami, zamotaný v niečom a podobne. Ak vie, čo sa deje, nebude panikáriť a jeho "vyslobodenie" z daného stavu bude jednoduchšie. Kôň vie stáť pri vás na mieste, vie, čo znamená spustené vodítko, tak k tomu ešte pridajte hlasové pomôcky. Dajte mu povel a pomaly sa od neho vzďaľujte. Najprv len na pár krokov a postupne ďalej. Ak sa kôň pohne a vodítko mu nezabráni v úniku, dajte mu jasne najavo, že spravil zle (netrestajte!) a zacúvajte ho na miesto. Keď sa koňa rozhodnete priviazať, zvoľte taký predmet, ktorý sa neodtrhne a koňa nezraní. Používajte uzol, ktorý keď potiahne kôň zo svojej pozície sa nerozviaže, ale vy ho rozviažete jedným zatiahnutým za opačný koniec. Koniec vodítka otočte okolo stĺpiku a prekryte ho, pri čom voľný koniec je hore. Zdola pretiahnite slučku tak, aby ste ju držali ľavou rukou. Ľavou rukou si pripravte stredne veľkú slučku na vodítku a pravou rukou uchopte voľný koniec. Vytvorenou slučkou pretiahnite voľný koniec vodítka a vytvorte novú slučku. Rovnakým postupom vytvoríte ďalšie slučky. Posledná slučka je voľná, neuzatvára sa. Na rozviazanie stačí potiahnuť za voľný koniec. Práca zo zeme Ako malé dieťa sa najprv učíte sedieť, plaziť, chodiť, rozprávať, jednotlivé písmenká ... všetko má svoju postupnosť. Presne tak je to aj u koní. Najprv sa začína prácou zo zeme, až potom pod sedlom. Dávate koňovi priestor na to, aby si na vás zvykol, spoznal vás a začal vás akceptovať. Pokiaľ nevie kto ste a vy sa vyhupnete rovno do sedla, bude vo vás vidieť predátora a bude sa cítiť ohrozený (samozrejme nehovoríme o starých dobrých školských koňoch). Takže začneme tým, že si s koňom vybudujeme vzťah. A zároveň vybudujeme aj základy práce zo zeme. Spoznávať sa môžete pri čistení, hladkaní a maznaní, kôň tak prichádza na to, že mu neublížite a cíti sa s vami príjemne. Priamo pod prácu (ale aj hru ak to viete spestriť) už môžeme zaradiť lonžovanie a vyžadovanie iného pohybu (napr. cúvanie, obraty a pod.). Využívame najmä hlasové a pohybové pomôcky. Toto je základom pre akúkoľvek inú prácu s koňom. Takto sa dá s koňom pracovať už od útleho veku a jeho obsadnutie a práca zo sedla je potom oveľa jednoduchšia. V prípade žriebät, alebo mladých koní je lepšie hrať sa a pracovať v kruhovej ohrade. Samozrejme, prihliadajte na vek a podľa toho od malého koníka aj vyžadujte. Nemôžete chcieť od ročného žriebäťa, ktoré ešte nevie poriadne podávať nohy a uhnúť pred tlakom, aby sa lonžovalo. Prečo práve kruhová ohrada a ako by mala vyzerať. Ideálny priemer je 16 - 20 metrov. Ak máte menší kruh je riziko, že kôň sa nenaučí správne cválať. Na tento chod potrebuje dostatok priestoru a v menšej ohrade by mu nemusel byť cval príjemný. Ak je však naopak väčšia, strácate priamy kontakt s koňom. Povrch by mal byť rovný, mäkší, bez mlák a blata. Podstatné je, že v tejto ohrade máte dostatok súkromia na to, aby ste si s koňom vytvorili určitý kontakt a vzťah. Ste tam len vy dvaja a okolo nie sú žiadne vplyvy, ktoré by mohli odvádzať pozornosť koňa. Chceme, aby kôň pracoval uvoľnene vo všetkých chodoch a reagoval na naše pomôcky. Dbajte na to, aby ste koňa lonžovali vždy rovnako na obe strany, aby sa rovnomerne vypracovávalo jeho svalstvo. Inak podporíte prirodzenú krivosť koňa, ktorej dôsledkom je že motorická sila zadku nepôsobí priamo na stred predných nôh, ale zväčša šikmo sprava doľava. To, či je kôň "pravák" alebo "ľavák", zistíte už v začiatkoch práce. S tou stranou, na ktorú sa kôň "kriví" sa ľahšie pracuje. Toto sa dá zrovnať až pri práci zo sedla. S výcvikom začínajte pomaly. Záleží od veku koňa (hlavne psychickej pripravenosti) a aj jeho schopností. Začnite jeden až trikrát do týždňa zhruba po dvadsiatich minútach. Snažte sa najmä pri žriebätách, aby bol výcvik hrou a nie drezúrou a utrpením. Naučte ho vždy len jeden úkon, alebo cvik, neklaďte naň príliš vysoké nároky. Veľmi ľahko mu prácu sprotivíte a toto sa len veľmi ťažko napráva. Na začiatok sa len pohrajte, ponaháňajte (len ho veľmi nerozbláznite), koník si obzrie pri tom ohradu. Dajte ho na lonž. Držíme ju v ruke v smere pohybu koňa. Naznačte mu smer, ktorým má ísť a požeňte ho druhou rukou za jeho zadkom. Môžete použiť koniec lonžky, lano, prípadne aj bič, ale opatrne s ním! Lonž je stále voľná, napneme ju len keď chceme, aby kôň dal hlavu dnu, alebo zmenil smer. Na začiatku aktívne používajte pohybové pomôcky, dajte mu telom jasne najavo, že má ísť dopredu, neskôr zrýchliť alebo zastaviť. Ak ho neviete dostať zo stredu kruhu, naznačujte mu pohyb ako bolo povedané, a začnite s ním opisovať malý krúžok, postupne ho zväčšujte. S pohybovými pomôckami použite aj hlasové pomôcky. Keď už kôň po kruhu kráča, opatrne sa od neho oddeľte, ale naďalej ho pobádajte pohybovými aj hlasovými pomôckami. Cieľom je nakoniec ostať stáť uprostred ohrady, kým kôň na základe hlasových a pohybových pomôcok pracuje na jej okraji. Keď kôň pochopí čo od neho chcete, dajte mu to jasne najavo, skúste to zopakovať, ale nevyžadujte toho naraz priveľa, aby sa mu to neznechutilo. V prípade kruhov na začiatku nerobte viac ako jeden dva kruhy a neskôr viac ako 4 - 6 kruhov v rovnakom tempe, pretože je to príliš stereotypné. Striedajte chody, smer, vymyslite si nejakú hru, postavte kavalety, čokoľvek, čo z práce spraví čosi zaujímavé. Ak idete napr. cez kavalety a potom necháte koňa bez prekážok a nových povelov prejsť viac ako 4 kolečká, môže to považovať aj za oddych. Záleží vždy od konkrétneho koňa. Dbajte na to, aby za najväčšiu odmenu a najlepší oddych považoval vás a vašu blízku prítomnosť. Ak sa váš kôň správne koncentruje a pozorne vás sleduje, vnútorné ucho je nasmerované k vám. Ak chcete, aby šiel dopredu, stojte uprostred kruhu bližšie k zadku a pozerajte sa smerom, ktorým chcete, aby šiel. Použite aj hlasovú pomôcku. Ak chcete zastaviť, úkrokom sa presuňte smerom k jeho hlave. Lonž premiestnite do ruky, ktorou ste poháňali a voľnú ruku predpažte. Aj teraz využívajte hlasové pomôcky. Dôležitý je tón hlasu. Hlboký hlas používajte na spomalenie alebo zastavenie. Vysoký hlas na pobádanie, zvýšenie rešpektu. Máloktorý kôň dokáže pomôcky pochopiť na prvýkrát vaše pomôcky. Skôr reaguje na pomôcky telom a až potom na pomôcky hlasové. Keď chcete koňa zastaviť a nereaguje, otočte sa k nemu chrbtom a pozerajte do zeme. To je pre neho jasný signál. Počkajte, kým k vám kôň nepríde. Ak ostane stáť na kruhu a váha, dajte mu pomalým a jemným zmotávaním lonžky najavo, aby šiel k vám. To, že kôň k vám sám od seba príde, alebo len s malou pomocou, je prejavom toho, že vám verí. Toto spravte aj po ukončení hodiny. Kôň k vám príde a odmeňte ho pochvalou a pohladením. Kôň musí vedieť, že pri vás je mu príjemne. Pri práci so žriebäťom nepoužívajte rázne donucovacie pomôcky (napr. bič). Berte prácu s ním ako zábavu a hlavne buďte trpezlivý. Pri práci so starším koňom, ktorý už prešiel základným výcvikom, zväčša nájdete okamžitú reakciu na požiadavku. Môžete použiť aj bič, ktorý ale slúži ako vaša predĺžená ruka. Nasmerujte bič na zadok koňa a naznačte mu pohyb. Postupne sa ale túto pomôcku snažte odbúrať. Dôslednosť vyžadujte nie len od koňa ale aj od seba a naučte sa správne využívať hlasové a pohybové pomôcky.