Stajňa
Pôvodným domovom koní je obrovský priestor s dostatkom trávy, čerstvého vzduchu, premenlivým počasím a možnosťou neustáleho pohybu. Stajňa nie je ideálnym riešením pre koňa, ale skôr pre pohodlie človeka. Je fakt, že domestifikácia koní na nich zanecháva stopy, ale aj napriek tomu sú prirodzené požiadavky koní potlačené. Priestor na behanie. Áno, snažíme sa ich púšťať do výbehov, ale už to je svojim spôsobom obmedzujúce, rovnako ako kŕmenie niekoľkokrát denne. Kone sa vo voľnosti popásajú prakticky stále. Ďalej je to uzatvorený priestor, v ktorom je často málo svetla a nekvalitný vzduch. Ak máme koňa v stajni, musíme si uvedomiť, že pôsobíme proti jeho prirodzenosti, a snažiť sa to čo najviac vykompenzovať. Kôň je takto náchylnejší na rôzne ochorenia, citlivejší psychicky a podobne. Preto je dôležité mu toto prostredie maximálne spríjemniť a snažiť sa ho čo najviac prispôsobiť jeho prirodzeným podmienkam.
Existuje niekoľko typov ustajnenia a každé má svoje opodstatnenie podľa využitia koňa.
Voľné ustajnenie
Toto ustajnenie sa používa najmä v žrebčincoch a podobných zoskupeniach (napr. ranče zameriavajúce sa na plemenitbu). Kone sú tu rozdelené do celkov, v ktorých zotrvávajú dlhšiu dobu, ako napríklad matky so žriebätkami, mladé kone pred obsadaním a podobne. Voľná stajňa je jeden veľký priestor, v ktorom sú pri stenách umiestnené žľaby, napájačky a krúžky na uviazanie koní. Na zemi je hlboká podstielka, zväčša slama, ktorá sa mechanicky vyváža raz za určité obdobie (samozrejme s prihliadnutím na zdravie koní). Tu zvieratá väčšinou trávia veľmi málo času. Zväčša sú na pastvine a v stajni sú len za nepriaznivého počasia alebo na noc.
Na tomto istom princípe funguje aj vonkajší odchov. Stajňu nahrádza len prístrešok, kam sa koňom nosí kŕmenie a chráni ich pred nepriaznivým počasím, alebo naopak prílišným slnkom. U nás sa takto chovajú len niektoré plemená koní. Výhoda je jasná. Kone spolu žijú prirodzeným spôsobom, vytvoria si hierarchiu v stáde, majú dostatok pohybu a čerstvého vzduchu. Množstvo potravy záleží od toho, koľko je v stáde koní, aká je veľká pastvina a podobne, ale aj v tomto prípade sa kŕmi klasickým spôsobom. Život koňa v stáde slúži aj ako prevencia psychických porúch, ktoré všeobecne nazývame stajňové zlozvyky.
V prípade mladých koní je to najlepší spôsob ich prirodzeného vývoja. Sú to ideálne podmienky (posilňujú pohybový aparát, pľúca, srdce, tráviaci trakt - pre mladé kone je dôležitý dostatok vlákniny). Za nevýhodu môžeme pokladať to, že tieto kone sa horšie kontrolujú, ošetrujú a ťažšie sa s nimi manipuluje. Záleží však na počte koní v stáde a majiteľoch koní. Ak sa pravidelne venujete aj mladému koňovi, nie je problém s manipuláciou ani ošetrovaním a je to najlepšie, čo pre neho môžete urobiť. Spomínaný problém sa týka najmä veľkých chovných stád. Pri takomto ustajnení je ideálne, ak sa stádo často nemení.
Klasické ustajnenie
Tento spôsob ustajňovania či už v boxoch alebo „štondách“ je dnes najviac využívaný. Kone sú zatvorené v stajni. Tento priestor preto musí byť dobre vetraný. Vetranie však neznamená prievan! Ten je pre kone nezdravý. Prúdenie vzduchu by malo byť cca 0,2 m/s (do 14 °C) a v lete až 0,6 m/s (nad 14 °C). Veľmi dôležité je aj svetlo. Na jedného koňa by malo byť v stajni najmenej jedno okno s veľkosťou 1 m2. Ďalej sa musí udržiavať vhodná vlhkosť a teplota vzduchu. Teplota by nemala byť stála. Mala by presne kopírovať vonkajšiu teplotu, stajňa len mierni extrémy z vonka (dážď, vietor a podobne). Len tak zaistíme, že kôň nebude precitlivený a keď ho v zime vezmeme von, že mu to neuškodí. Koňom pri takomto ustajnení narastie dostatočná zimná srsť, takže bez problémov budete môcť chodiť von. Pokiaľ je kôň prechladnutý alebo má iný zdravotný problém, môžete ho na noc dekovať.
Ako sme už spomínali, kone môžu byť v klasických boxoch, alebo v tzv. štondách. Dnes sa už používajú hlavne boxy. Je to uzatvorený priestor, v ktorom sa kôň voľne pohybuje. Štondy sú menšie, nemajú uzatvorené všetky steny a kôň v nich býva uviazaný. Takto má obmedzený aj ten najmenší možný pohyb a slobodu, ktorú má aspoň čiastočne v boxe. Kôň musí byť na takéto uväzovanie aj naučený, aby nedošlo k úrazu. Štondy sa používali v minulosti najmä pre kone, ktoré celé dni pracovali a stajňa slúžila len na kŕmenie a prespávanie.
Minimálny rozmer boxov by mal byť 3 x 3,5 m. Vo vnútri je žľab na jadrové krmivo a napájačka alebo vedro. Seno sa koňom dáva na zem. Je to pre ne najvýhodnejšie aj z bezpečnostného hľadiska aj zo zdravotného.
Ideálne je, ak sú steny boxu z dreva a mreží. Medzi podlahou a drevom by mala byť medzera, alebo dostatočné množstvo otvorov, aby sa v boxe nezadržiaval čpavok. Hornú polovicu boxu tvoria kovové mreže. Je to bezpečné (inak výmena názorov cez boxy nemusí dopadnúť dobre), ale zároveň je vyhovené aj ich zvedavej povahe a majú o všetkom prehľad.
Boxy môžu byť umiestnené priamo vo vnútri stajne, ale skvelé sú tzv. vonkajšie boxy, kedy kôň zvonka vojde priamo do boxu, ktorý má dvere rozdelené na spodnú a vrchnú časť. Cez deň je vrchná časť dverí otvorená - kone majú dostatočný prehľad - a na noc sa zvyčajne zatvára. Veľmi dobrými boxmi sú tie, ktoré koňovi poskytujú klasické útočisko a zároveň z nich môže vyjsť aj von do malého výbehu (každý kôň má svoj výbeh, alebo je pred stajňou väčší spoločný výbeh). Tu však treba dbať na výber koní, ktoré stoja vedľa seba, aby vo výbehoch nedochádzalo k príliš negatívnym výmenám názorov.
Dôležitá je správna podlaha boxu. Mala by byť veľmi jemne šikmá, smerom do uličky, aby odtekal moč a nezadržiaval sa v boxe. Toto sa dá riešiť aj rôznymi drenážami s odtokmi, vtedy podlaha zostáva rovná, záleží od toho, aký materiál je na podlahu použitý. Najvhodnejšie, ale aj najdrahšie sú drevené dlaždice. Výborne izolujú teplo a sú vzdušné. Ďalšou možnosťou sú stajňové tehlové dlaždice alebo zdrsnený betón. V tomto prípade však musíme dbať na dostatočne hlbokú podstielku, aby kone neležali na studenej a tvrdej podlahe. Dnes sa do boxov stále častejšie vkladá guma. Podlaha uličky zostáva zo spomínaného betónu, pretože sa ľahko udržiava a nešmýka sa. Ulička stajne by mala byť široká minimálne 2,5 až 3 m.
Veľmi dôležitá je podstielka. Najviac sa používa slama alebo piliny, stretnete sa však aj s rašelinou, odrezkami kože alebo umelých hmôt. V žiadnom prípade však podstielka nesmie byť prašná a musí mať takú hĺbku, aby sa ňou kôň neprehrabal. Základom je udržiavať ju čistú a suchú!
Krmivo, slama, piliny alebo postroje by sa nemali uskladňovať v stajni, ale v samostatných uzatvárateľných priestoroch. Ak sú slama a seno uskladnené na povale, nemali by sa zhadzovať priamo do stajne, pretože sa tak príliš práši. Rovnako aj hnojisko by malo byť od stajne oddelené. Výhoda takéhoto ustajnenia je jednoznačne, pre nás ľudí, pohodlie, ktoré nám tieto boxy poskytujú. Ľahký prístup ku koňom, jednoduchá kontrola a možnosť sledovania. Nevýhodou je obmedzený pohyb koňa a minimálny kontakt so stádom, obmedzený príjem potravy v niekoľkých dávkach denne. Toto všetko spôsobuje, že kôň sa nudí a vznikajú rôzne stajňové zlozvyky ako klkanie, hodinárčenie, požieranie podstielky a podobne. V uzavretom priestore sa hromadí prach, spóry, plesne, patogénne zárodky, čpavok. Toto všetko je pre kone škodlivé, pretože nie sú zvyknuté na vysokú koncentráciu týchto látok (spôsobujú napríklad COPD, chrípku, trichofytózu a iné). Obmedzený pohyb neumožňuje prirodzený vývoj pohybového a dýchacieho aparátu, z čoho vyplýva náchylnosť na úrazy. Všetci vieme, prečo dnes kone ustajňujeme v týchto boxoch. Bohužiaľ, dnešné podmienky veľmi iné ustajnenie neumožňujú a práve preto by sme sa mali snažiť koňom dopriať aspoň maximum času na pastvine alebo vo výbehu, v stáde. Len tak udržíme jeho zdravie a keď bude spokojný on, bude spokojný aj jeho jazdec, alebo majiteľ.
Okolie
Nielen vzhľad, účelnosť a hygiena stajne je vizitkou majiteľa stajne, ale aj jej okolie. Všade musia byť stanovené určité pravidlá, ktoré musí každý dodržiavať. Dnes sú majitelia obmedzení financiami, priestorom a podobne, ale aj napriek tomu záleží všetko na snahe a ochote zabezpečiť koňom určité základné podmienky. Ak nie ste schopný toto zabezpečiť, určite si koňa nekupujte. O tom, ako má vyzerať stajňa sme si už povedali, a tomuto musí zodpovedať aj jej zovňajšok. Veľké okná, správna izolácia, kvalitná podlaha aj strecha. Podstatné je účelne postaviť a zariadiť aj ďalšie hospodárske budovy ako priestor na uskladnenie krmiva, podstielky, priestor pre postroje, konskú lekáreň a , samozrejme, vhodné miesto na skladovanie hnoja a čo najväčší výbeh.
Pri výbere priestoru na uskladnenie podstielky a krmiva si musíte premyslieť, ako často a v akých množstvách budete tieto veci dovážať. Nezabudnite na tú časť, kde budete mať vždy železnú rezervu. Vhodné sú povaly stajní alebo hospodárskych budov, pozor však na požiarne smernice a zabezpečenie rýchleho úniku zo stajne. Vrstva slamy alebo sena na pôjde slúži aj ako veľmi dobrá izolácia, či už v zime alebo v lete. Dôležité je len zabezpečiť, aby sa nezhadzovalo priamo do stajne, alebo v priestoroch, kde sú okná alebo dvere stajne, pretože sa príliš práši. Môžete použiť aj rôzne senníky, dajte ale pozor, aby slama alebo seno neležali priamo na zemi. Veľmi ľahko navlhnú a môžu splesnivieť alebo začať hniť. V priestore, v ktorom ich skladujete, sa musí dobre vetrať, nesmie tam zatekať a nemali by v ňom byť myši, pretože prenášajú nebezpečné choroby.
Veľmi dobré je spraviť aj zásobník vody. Nikdy neviete čo sa môže stať, a zároveň je to aj ekonomická záležitosť.
Jadrové krmivo sa najčastejšie skladuje vo vreciach alebo rôznych bedniach či kontajneroch. Nezaberá toľko miesta, takže nie je veľký problém ho kdekoľvek uskladniť. Jadro vždy musí byť dobre uzavreté, aby sa k nemu kone samé nedostali (pri skonzumovaní vysokého množstva môže nastať schvátenie kopýt a pod.). Krmivo a podstielka by malo byť čo najbližšie k stajni, celkovo to uľahčuje prácu a udržiavanie poriadku. Naopak, hnoj by mal byť čo najďalej od stajní a od výbehov. Zdržiava sa na ňom hmyz a uvoľňujú sa zdraviu škodlivé plyny. Z hnojiska by mal byť zabezpečený odtok močky, aby sa nedostala k budovám alebo na pastvinu.
V sedlovni musí byť poriadok, sucho a teplo. Obvykle nadväzuje na stajňu. Dôležité je to, aby tam neboli výrazné výkyvy teplôt, vysoká vlhkosť, prach, koncentrácia stajňových plynov. Znižujete tak životnosť postrojov. V sedlovni často býva aj lekárnička a veci na čistenie.
Ideálne je, ak výbeh nadväzuje na stajňu. Dôležité je, aby kone mali aspoň nejaký priestor, kde môžu voľne behať a oddychovať. Aj keď kôň vo výbehu len postáva, vždy je to pre neho lepšie, ako keď stojí medzi 4 stenami v stajni. O povrch výbehu sa treba starať. Nemal by byť príliš blatistý (riešenie sú piesok, piliny ...) alebo znečistený výkalmi (držia sa tu parazity a baktérie). Dajte ale pozor aj na diery napr. po hlodavcoch alebo predmety, o ktoré sa kôň môže zraniť. Ohrada musí byť vysoká a pevná. Po určitom čase sa kone môžu začať nudiť a špekulovať ako von. Ideálne je aj keď je vo výbehu tráva im tam pridať balík sena alebo slamy, občas priniesť natrhané vetvy a podobne. Dôležité pred zlým počasím ale aj pred slnkom je miesto, kam sa môžu kone schovať.
Pri stajniach väčšinou býva aj jazdiareň. Jej minimálna veľkosť by mala byť 20 x 40 m. Ideálne je ak je ohradená. Dôležitá je dobrá drenáž, aby sa nedržala v jazdiarni voda. Tak je jazdiareň počas roka dlhšie využívateľná. Povrch jazdiarne treba neustále podľa potrieb upravovať. Všetci by sme samozrejme najradšej okrem jazdiarne mali aj halu. Väčšina jazdiarní je totiž použiteľná len časť roka. Keď prší, je blato, sneží alebo zamrzne. Často je hala menšia ako jazdiareň, pretože je výstavba je nákladná, ale v spomenutých prípadoch veľmi pomôže.
Sprchovací kút by mal byť umiestnený blízko pri stajni, aby sme ho mali aj v horších prípadoch, kedy ide o liečenie hneď po ruke. Dôležité je zabezpečiť odtok vody tak, aby sa nedostávala do stajne, ani do iných budov, ale aby ani neostal po nej neporiadok na dvore.
Nech už máme areál akokoľvek zariadený, všade musí byť poriadok. Je to naša vizitka, ale zároveň prispievame aj k bezpečnosti v areáli.
jajaj
(nikola, 23. 3. 2013 14:40)